In loving memory..

18. února 2015 v 16:04 | Miss X |  Jaskyňa pocitov
Ahoj, drahý blog. Opustila som ťa, nechala som ťa pustnúť, ale žila som svoj naozajstný život, taký po akom som vždy túžila, nie ten virtuálny, zahrabaná doma v perinách.
Koniec roka 2014 bol nádherný a zároveň najhorší v mojom živote. Nikdy naňho nezabudnem, nezabudnem na tento rok. Bol pre mňa dôležitý. V roku 2014 som mnohých ľudí nechala ísť, niektorí ma opustili, aj keď to nechceli.
Zvládla som ďalší rok v škole. Zistila som, že mám vedľa seba pár ozastných priateľov, ktorých milujem. Iných som stratila, odcudzili sme sa.
Oslávila som svoje narodeniny. S ľuďmi, ktorých ľúbim na koncerte skupiny, ktorú milujem. Padala som tento rok aj vstávala.
Niektoré dvete, ktoré som chcela zavrieť už v minulom roku nedokážem zavrieť ani na začiatku tohto nového roka, aj keď po tom veľmi túžim.
Začala som znova písať, pretože bolí ma duša, pretože to potrebujem. Pod článkom nech čítajú tí, ktorí majú silné žalúdky. Niekedy proste žažijete rozprávku. Princ a princezná, ale nepríde žili šťastne, až kým nepomreli, pretože jeden ostane žiť...

"The brightness of the sun, will give me just enough
To bury my love, in the Moondust
I long to hear your voice..."


 

Potrebujem to dostať von...

3. října 2014 v 22:37 | Miss X |  Jaskyňa pocitov


Tell me how you closed the door
knowin' nobody could love you more

Kde vlastne začať? Kde? Asi od posledného článku. M. sa so mnou rozišiel, približne v rovnakom čase ako L. rok predtým. Bolelo to, trhalo srdce a čo? Ostali sme kamaráti. Viac než to..oveľa viac. A začalo sa mi to páčiť a páči sa mi to doteraz. Záleži mi na ňom, žiarlim a bije mi pri ňom divoko srdce, namotaná jak sa patrí..Hoc v lete, na jednej akcii mi fest ublížil. Veľmi, aj to som mu prepáčila, Prepáčila som mu toľko vecí a slov ako nikdy nikomu...
Ale začnem letom. Bolo nudné, strašné, nezáživné..ach..až na moje narodeninky :3 Ine Kafe boli u nás v meste vystupovať, splnený sen, aj tričko som si kúpila. Úžasný večer to bol, s kamarátmi, bračekom, mojou novou úžasnou kamarátkou, ktorej vravím všetko (ale na moju Yumči nemá :*). Trošku sa pripila, ja tiež :D Rum!! Ale bola som ok, užila som si Zoči Voči na rámenách kamarátovho kamaráta, kričala som a žila. A oni? Zážitok. CD nové IK mi sestra objednala na narodeniny, príde v zime a snáď spolu pôjdeme aj na koncert :)
Môj braček. Stále sa s ním dá super pokecať, máme pády a vzostupy, ľudia, moji rodičia, kamaráti, všetci si myslia, že spolu niečo máme, lebo sme často spolu a tak :D Ale nie je to tak..sme kamaráti, super kamaráti, ale tam to kupodivu končí. Hmm...a ten kamarát z posledného článku..nuž, vykľul sa z neho horenos, ktorý už ani nepozdraví, neviem, ale ľudia sa dokážu fest meniť, alebo odkrývajú svoju podstatu..netuším, ale zaslúžil by si aspoň facku.
Brat Maťu...mehehe :D Stále v kontakte, stále podrypovačný, len sa začal namotávať akosi O.o tak umelo, tak dúfam, že nič z toho nebude viac, nechcem zlomiť ďalšie srdce :( Ako kamarátovi D. Lenže, akonáhle niečo necítite, nemôžte hrať tak nefér hru, ale odmietnúť niečiu lásku bolí rovnako ako keď odmietnú vašu lásku.


A teraz to podstatné. L. Moja prvá a najväčšia láska. Keby ste mi pred dvoma rokmi povedali, že zažijem dnešný deň, taký aký sa stal, tak nikomu neuverím. S L. sme si veľa písali, dodnes. Smsky, flirty, vyznania..teda on viac jak ja a ja som jak bitch v ňom živila nádej, aj keď už dlhšiu dobu necítim to čo som cítila kedysi, neviem či za to môže M., sčasti áno a sčasti mi bolo toľkokrát ublížené, že to odišlo..Prekvapil ma a prišiel autom, čakal ma pred školou. Dal mi pošoferovať autíčko (moje prvýkrát za volantom, skoro som nás zabila :D) potom sme boli na pizzu, smiech, rozprávali sme sa, pobozkal ma. Bolo to nice, ale skôr mechanické, necítila som také to čo by som mala :( A kúpil mi darček, ružu a macka, ale povedala som, že si to od neho nemôžem vziať a on to pred mojími očami vyhodil do kontajnera. Potom sa strašne rýchlo rútil autom, som si vravela, že sú to posledné minúty môjho života a potom už len moje kecy, ako to proste nejde, že už to tak necítim, že som mu nechcela ubližíť, že nechcem, aby ma nenávidel. Plakala som jak zmyslov zbavená, povedal "vystúp" a odišiel. Šla som s plačom pomaly domov, keď mi zavolal kde som a prišiel za mnou. Mal toho macíka aj ružu, ktorú vyhodil, bol pre to. A ospravedlnil sa mi, vraj si myslel, že ak po to pôjde a kus sa ukľudníme, tak to bude v poriadku, ale ja som svoje slová nemohla vziať späť, a tak mi povedal "zmizni"..a ja som vystúpila. A celú cestu si vravela, aby som sa neobracala, lebo ten pohľad ma bude bolieť do konca života, tak som držala pevne macka a kráčala rovno vpred. Bolelo to, bolelo vidieť ho plakať, bolelo ho nechať ho ísť, bolelo to predstaviť si, že ho vidím poslednýkrát, bolelo to, keď sa mi vybavovali spomienky, bolela predstava, že robím chybu, lebo on ma ľúbil, zvláštnym spôsobom, ale miloval ma takú akou som bola, strapatú a uplakanú, aj tak ma ľúbil, ale..ten plamienok lásky k nemu sa mi rozdúchať nepodarilo, nejde to. Keď mi napísal smsku, že ma ľúbi, vždy som ostala podráždená, smutná a v šoku, nie happy, že aj ja teba. Cítim sa strašne, môj L. nebudem vedieť ako sa má, už mi nebudú chodiť smsky na dobré ránko, bude mi...chýbať. Ale komu som tým pomáhala? Držať si ho pri sebe a dávať mu nádej? Potrebujem ho vo svojom živote, ale nie ako "frajera"..a on chce presne to. Už nechcem byť sebecká, nemôžem byť. Btw..v lete som bola uňho na pohrebe jeho babky, dlhovala som mu to, držala som ho za ruku a dávala mu silu. Má skvelých rodičov, bratrancov, rodinu...Občas som si predstavovala aké by bolo patriť do tejto rodiny alebo bývať s ním v tom jeho bytíku, kde ráno v kuchyni svieti slniečko. Všetko by bolo krásne...moja prvá láska a ja, ale..ako to urobiť? Už nijak. Necítim to, keď sa naňho dívam, nebúcha mi srdce akoby malo...bože, to je zúfalstvo, bezdmocnosť. Láska bolí, kur*vsky. Nechutne, príšerne, nedovolí vám mysliť, dýchať, tešiť sa, spať a jesť...len dúfam. že on bude v poriadku a bude šťastný..Bože, prosím ťa o to.
A ja? Budem sa snažiť prežiť, viem, že mám vôkol seba ľudí, ktorí ma podržia. A jaksik mám M., tak všelijak, on ma neľúbi na 1 000 000%, ale..stačia aj tie záblesky nehy. Dnes sa mi o ňom snívalo, bol to sen z hĺbky duše a citov..a aj to bol dôbod, prečo by som nemohla byť znova s L.
Občas si želám, aby sa veci udiali inač. Aby sme sa neboli rozišli, aby sme boli doteraz šťastní a..ale som iná, mám o dva roky viac, viac jaziev na srdci, spomienky, skúseností..Rastieme a dospievame. Ako aj tá pesnička hore. Všetci na Tokio Hotel teraz nadávajú, že už nie sú to čo predtým, ale oni dospeli! Zmenili sa! Tak ako sa mení každý....


Po pár mesiacoch..

5. března 2014 v 16:06 | Miss X |  Jaskyňa pocitov
Neviem čo písať, vyšla som z cviku, ale cítim, že je načase tu niečo znova pridať, aby som mala čo si čítať a na čo spomínať, aby som si pripomenula pocity, ktoré mám teraz.
Mám sa dobre..viac než dobre, viem, že som na svojej ceste a idem správne. Sedím tu sama, počúvam "say something", sviečka mi horí a píšem s jedným mojim kamarátom J. Je to zvláštny človek. Zvláštny na túto dobu, výnimočný, múdry, vnímavý, empatický..pre niekoho hovado, no stačí sa započúvať o tom čo hovorí. S ním sa dá hovoriť o vojnách, živote, šťastí, smrti a naozaj hovoriť..A hovorím s ním aj o mojej poslednej tvorbe. Naposledy som písala v auguste roku 2012. Odvtedy nič. A bolí ma to, keďže kedysi ma to napĺňalo ako nič. No potom čo na strednej moja slohovka nemala nejaký neviem aký úspech som začala mať pocit, že moje obdobie je preč, no cítim, že to ostalo, že dokážem znova cítiť cez písmenká, slová a vety..


Som zamilovaná a šťastne zadaná. Klopem o dosku stola, aby som niečo nezakríkla. Mávame problémy ako každý pár, no milujem jeho úsmev, jeho bozky..milujem včerajšok, keď sme 4h boli v tej zime a robili somariny, za ktoré by sa iní hanbili a nám to bolo jedno..dvaja blázni, ktorí keď sú spolu, svet nadobúda tie správne farby. Žiarivé. Neviem či on bude ten, s ktorým prežijem svoj život a porodím mu 3 deti, no viem, že teraz je to ten človek, ktorého ľúbim a chcem byť s ním. Je to ten človek, na ktorého myslím, keď sa zobúdzam a keď zaspávam, je to ten človek, ktorého keď vidím ísť po ulici rozbúcha sa mi srdce, je to ten človek, pri ktorom mám motylíky v bruchu a ten človek, o ktorého sa bojím, keď na ňom vidím, že sa niečo stalo, keď sa dlho neozýva..je to ten človek, ktorý ma vie rozplakať, nahnevať a sklamať..ten človek, pri ktorom sa desím toho, že spozná inú, že ma prestane ľúbiť, že sa niečo stane a ostanú mi len spomienky. Istú dobu som si myslela, že ma neľúbi tak ako by mal, že ma možno aj využíva, tak som to stopla..a on zabojoval a dali sme sa dokopy a odvtedy nie je všetko ružové, ale..každý deň urobí niečo maličké, čím viem, že ma ľúbi tak ako môže. A to že si nepridávame spoločné fotky na FB? Že si vkuse nevoláme a necmuqujeme? My svoju lásku máme pre seba, nie iných..


L. Tuším, že o týždeň to bude rok, čo ma nechal. A pred asi mesiacom abo dvoma mi písal, že "druhá šanca" a že ma nikdy neprestal ľúbiť, ale že M...a chujoviny, naozaj. Prestali sme si písať definitívne, neviem kde je a čo robí, na FB ho nevidím skoro nikdy, vždy je off. Nechali sme sa ísť. Myslím, že už aj on pochopil, že my dvaja sme si súdení neboli. Či ma to bolí? Vždy bude. Bol to prvý človek, ktorý ma "ľubil", dal mi prvú pusu, prvé ľúbim ťa, bol proste prvý. A mám s ním veľa nádherných spomienok, to nevymažete nikdy..ale či ho stále ľúbim? Nie, už nie. Vždy mi na ňom bude záležať, že ako sa má a čo robí, ako sa mu darí, ale už nikdy by som nechcela, aby sme boli spolu, aby ma pobozkal alebo čo. Nie, už nikdy.


Škola je..náročná, zrazu mám toho veľmi veľa a nechce sa mi nič a cítim, že to prestávam zvládať, vždy som mala veci vo svojich rukách, no zrazu je to dosť..v prdeli :D A niežeby ma spolužiaci šikanovali, no už viem, že je tam pár ľudí, ktorým bude najlepšie sa vyhýbať. Odkedy som s M. niektorí ľudia na mňa divne čumia. Sme z odlišných svetov, vždy sme boli..ale aj tak..ale niektoré boli..potešujúce :D Keď som nosila jeho mikinku :3


Snažím sa žiť tak, aby ma nemrzel ani jeden deň môjho života, aby som robila veci tak ako cítim a neopakovala už nidky svoje chyby. Mám svojich kamarátov, M. a J. a M. (jj, veľa na M :DD) prišla som na to, že s chalanmi sa mi kamaráťi akosi lepšie, ale aj moje žienky, sesternice, Yumči moju..cítim sa štastne. Naši doma zakazujú, no púšťajú ma viac von, veľa sa smejem, mám veľa spomienok, rande vo štvorici, mnoooohooo..a Maťuldo, braček môj, mi stále volá a stále sme v kontakte a som za to rada, snáď ho nikdy nestratím, ako môj "starší brat" ma toho naučil mnoho..
Viem, že veci sa dejú tak ako majú..ale môžu sa diať aj lepšie ak to budeme chcieť, Preto peace, love, truth, freedom..Be happy!! And please, read it!..