Túžby a rozhodnutia..

23. června 2013 v 16:29 | Miss X |  Jaskyňa pocitov
Poznáte ten pocit, keď sa v duchu modlíte za niečo, čo viete, že nie je správne? Že ak by sa to splnilo prinieslo by to so sebou aj mnoho zlého, mnoho riskovania, že sklamete svojich blízkych..že budete nútení klamať, snovať lži, ktoré tak neznášate, že budete znova cítiť tú guču vo vašom žalúdku, len pre tých pár hodín, ktoré vám prinesú šťastie..Lebo akokoľvek sa snažíte, predstierate úsmev, chodíte von sa zabávať a ľudia aj zabudli, že ste niečo bolestivé prežili, tak vo vnútri cítite prázdnotu? To prázdne miesto, ktoré sa vo vašich myšlienkach už nikdy nenaplní? To miesto, kde ste mali srdce, ale ON si ho vzal a teraz je to srdce aj ON preč. A vy ste sa s tým ešte nezmierili, ale už ani o tom nehovoríte, lebo cítite, že to ľudia už ani nechcú počúvať, že už im leziete na nervy..a tak sa hráte na šťastných, len v noci vám po lícach stekajú slzy..A keď čítate ako je váš najlepší kamarát šťastný, že našiel svoju lásku, prajete mu to, tešíte sa, no niečo vo vašom vnútri plače a kričí, je mu smutno, že prečo práve ono zažilo tú bolesť, že sa zamilovalo do človeka, ktorému na vás nezaléži, len tak..inač.. A vy ho stále ľúbite akokoľvek sa snažíte s tým prestať, akokoľvek sa bránite myšlienkam na nádej, nejde to..A to ako predstierate, že ste kamaráti, že hh, je to všetko preč a vy ste v poriadku..
Ale zrazu príde niečo, čo vám dá nádej byť chvíľu šťastnými. Deň, pár hodín, minút, sekúnd..okamihy, ktoré ste si v hlave prehrali snáď tisíckrát a stratili nádej, že ich aj raz zažijete, hlavne po tom..konci..Chcete to, srdce piští, túžba vami lomcuje, ale ak to urobíte stratíte samých seba..Budete šťastní, ale čo potom? Až sa zas vrátite domov, ľahnete si do postele a budete znova tam kde ste boli a ešte ďalej od vyliečenia? Stojí vám to za to? Za tie ostré črepiny, na ktorých sa odráža dúha?


Ale sami viete, že šťastní ste neboli už príliš dlho, pár mesiacov a ešte dlho nebudete a ak to urobíte, tak opäť pocítite šťastie, spokojnosť, pocit, že sa môže stať čokoľvek a vy to zvládnete, ale už to nebude rovnaké ako predtým. Nechcete zradiť seba, rodičov, že zradite ich dôveruje a prakticky utečiete, ale..
Ale to šťastie je aj napriek tomu tak vzdialené, nič nie je isté, do cesty sa stáva príliš mnoho vecí, cítite, že sa to nestane, že aj napriek tomu, či sa rozhodnete tak či onak, nie je šanca.. a vám z toho pukne srdce, no vo vnútri sa tešíte, že bolo rozhodnuté za vás, utešujete sa vedomím, že to tak malo byť..to vaše zbabelé ja sa raduje, ale srdiečku je zasa nahovno, lebo chcelo, tešilo sa na JEHO úsmev..


Ale..čo ak sa to stane? Čo ak budete stáť pred tým rozhodnutím a všetko zlé vám cúvne z cesty? Čo ak jediné čo bude treba urobiť bude sadnúť na bus a zhlboka sa nadýchnuť, čo potom? Budete dostatočne silní, to urobiť? Ak viete, že vám to môže zničiť tak veľa..že vaše klamstvo zlyhá..
Občas človek stojí pred rozhodnutím, či urobiť veci správne, alebo ich urobiť ľahko, urobiť to, čo chcete, po čom túžite..ale život nie je o tom čo chcete, ale čo smiete, čo vám kážu rodičia, spoločnosť, čo káže morálka, čo káže Boh..ale čo to, čo káže vaše srdce?
Veríme na osud, no občas vieme, že si šťastie tvoríme sami, svojimi rozhodnutiami..a bojíme sa, bojíme sa, že sa nerozhodneme správne a do smrti budeme ľutovať..ale ja nechcem veľa, chcem byť len šťastná, aspoň na chvíľu, aj keby to bola len ilúzia..
 


Komentáře

1 Emily Emily | Web | 23. června 2013 v 17:41 | Reagovat

Úplne sa v tvojom článku vidím. Hlavne v tom prvom odseku... tiež je jedna vec, o ktorej moc nehovorím, aj keby som o nej ešte dokázala hovoriť hodiny a hodiny, ale mám pocit, že ľudia to už nechcú počúvať, u nich je to už uzavretá kapitola, a myslia si, že to tak je aj u mňa. Lebo to nezažili, boli síce pri tom, ale necítili čo som cítila ja, nevideli ma keď som v noci osamela... Tiež mám v sebe takú tú prázdnotu, ktorú sa snažím zapĺňať všelijakými vecami, ale nič nepomáha. Je tam niečo, čo zmizlo, a chýba mi to a viem, že tak skoro sa mi to ani nepodarí zaplniť. Teda skôr mám pocit, že to miesto ostane už navždy prázdne. Nech príde hocijaká iná silná vec, to miesto už patrilo niekomu inému...
Nejak som nevyčítala, čo sa chystáš urobiť... ale určite sa riaď svojim srdcom. Či tým niekoho sklameš, alebo čo, hlavne počúvaj čo hovorí srdce. Lebo riadiť sa inými a brať ohľady na to, čo si pomyslia, sa nevypláca. Berú oni ohľad na to, čo chceš ty?! Človek by sa mal hlavne naučiť konať tak, ako to chce on a nie niekto iný. Lebo niektorí presne vedia, ako by si mala žiť ty, čo by si mala robiť, a čo chceš, ale nevedia ako by mali žiť oni sami. A nikto neberie ohľad na to, že ty to, čo ti oni kážu nechceš a chceš niečo iné. Najhoršie je, keď potom urobíš to, čo ti kážu iní a si nešťastná... Obetuješ vlastné šťastie, a to len pre to aby boli šťastní iní. Ale ty si tá, ktorá má byť u teba na prvom mieste.

2 Wonnie Wonnie | Web | 23. června 2013 v 18:49 | Reagovat

Srandistka, že vzorná študentka :D. Ani nie, zošity mám na kreslenie a nie na robenie poznámok taže asi taká vzorná študentka som :D.
Áno, niekedy netreba povedať pravdu to je fakt, niekedy radšej povedať niečo pekné ale zas .. ach. Kurník, neviem čo v tom mám vidieť a som fakt štastná a fakt vyrovnaná väčšinu času ale mám pocit, že na mňa začínajú chodiť momenty smútku (včera večer prišiel jeden pekne veľký hajzel).
A vieš že aj ja ťa ľúbim :).

Ty kokos, zas mi hovoríš z duše. Keď už nehovoríme o veciach čo nás trápia, respektíve o osobe čo nás trápi, ktorú ľúbime o niekom kto nám zaplňa celého človeka pretože si myslíme, že tých ľudí to už nezaujíma a ta sa tvárime že ách nie vieš čo už som fajn a potom sme tu a píšeme tie články. Je fakt že sú ľudia, ktorím to už lezie na nervy a potom je faktom, že sú aj ľudia ktorím to nelezie na nervy a mohli by to počúvať dokola, lebo to chápu. Lebo možno aj keď už nič nové nedokážu na to povedať budú počúvať :). Tá prázdnota, to je dosť zlý pocit ale ona potom prejde, niekto príde a zaplní to. Nevravím, že preberie miesto toho predošlého človeka, pretože po ňom tam niečo ostane ale tú celú prázdnotu nám neskôr zaplní iiný človek. A teda ak som dobre pochopila chystáš sa byť s ním. A možno som to vobec nepochopila -.- xD .. ale nech je to akokoľvek, viem ako som sa ja snažila takto hľadať to šťastie aj na úkor toho, že by ma to možno vrátilo o pár krokov späť alebo ma nechalo stáť na tom istom mieste oveľa dlhšie ale vždy som si hovorila že to za to stálo. Za ten rozlievajúci pocit sa vo vnútri s ktorého som potom ešte chvíľu dokázala žiť.
Tá myšlienka sa mi mimochodom strašne páči. Za tie ostré črepiny na ktorých sa odráža dúha. To si niekam zapíšem.

3 Wonnie Wonnie | Web | 23. června 2013 v 18:49 | Reagovat

A ešte to ako si hovorila, že kamarát hovorí o tom že je šťastný a.. jasné my sme šťastný aj za neho lebo vieme že si to ten človek zaslúži a napriek tomu nás niečo bodá do vnútra a sakramentsky to bolí.

4 Dollie Dollie | Web | 23. června 2013 v 18:53 | Reagovat

Až som si musela buchnúť päsťou po stole z toho ako presne to na mňa sedí.Som rada že si sa mi ozvala s novým blogom tvoje články sú proste pre mňa ako vyšité.

Poznám tie pocity ktoré opisuješ až príliš dobre. Všetky. Tá prázdnota vo vnútri nech sa snažím akokoľvek. Ten pocit, že nikto už nieje na moje reči zvedavý a vlastne ani nikto nevie čo by mi nato mal povedať. Ten pocit keď neviem ako sa rozhodnúť lebo jedná strana mi prinesie chvíľkové šťastie no potom keď to pominie bude to ešte horšie alebo tá druhá strana kedy to budem naďalej potlačovať. Tak rada by som ti poradila tak rada by som ti napísala niečo povzbudivé ale so mnou to ide dole kopcom čím ďalej tým viac.

Neviem či verím na osud,Boha alebo lásku ale jedným som si úplne istá keď majú byť dvaja skutočne spolu vždy si nájdu cestu späť.

5 Wonnie Wonnie | Web | 24. června 2013 v 14:11 | Reagovat

Najprv autá potom košele už som stratená :D:D:D ale strašne som sa posmiala na tom komentári :D. No ale veď ked mi pasuje  neni vtipálek :D.
Jop to si pametám a podľa mňa ešte príde cez prázdniny čas ked budeš sama doma, niekam rodičov vyplaš preč :D.
Ksicht jak po plastike :D:D:D:D ale ja som to nekryla smajlikmi ja som sa fakt smiala, lebo ja ked sa ocitnem v takej situácii mne prepne a ja sa začnem smiať sama na sebe :D:D:D... ale vieš čo ja som tiež kedysi male také ale naučila som sa písať aj bez smajlíkov, časom to príde. Nie vždy, iba ked už fakt nemám naladu tak ich tam nedám a ked naozaj chcem aby to ten človek zobral važne.
Riziko premyšlienkovania :D:D:D:D:D .. vieš čo, ja som tie stavy mala preto som chodievala skoro spať.. myslela som že ma zabije moja hlava ale odkedy si pišem s lukašom som viac v pohode ako predtým.

Počkaj keď sa s ním nechceš vyspať, čo viem že nechceš tak potom akým spôsobom sa to podľa teba zvrtne? Ako možno by som mala povedať choď lebo to je presne to čo som minule riešila v článku omg lebo ja by som sa na to vysrala a išla by som ale nepočúvaj ma. Myslím si že by bolo ok stretnút sa s tým, teda možno by to aj nebolo ok, ale myslím že to by bol prvý krôčik a myslím, že to aby si u neho prespala je moc rapídne na to že ste po rozchode a že ste sa od neho nevideli.A nehnevaj sa že ti to hovorím, ale myslím to dobre. Je to len môj názor a ty aj tak urobíš to čo budeš cítiť a čo budeš považovať za najlepšie a ja len verím že to bude najlepšie aj pre teba, lebo viem že nech sa rozhodneš akokoľvek s 9*% pravdpeodobnostou sa rozhodneš dobre :). lebo tá predstava o filmnoch a kamarátoch jeho.. je pekná ale .. kurník ked mne stále bliká pred očami to že ste sa rozišli a on ti bude motať hlavu.
A nie je to tebe, pozri tam vyššie to bolo o mne ;DDD..

6 Lexi Lexi | Web | 24. června 2013 v 14:15 | Reagovat

Neviem koľko si s daným chlapcom chodila a kedy ste sa rozišli.
Tieto pocity ako ty som mala v decembri-februári. Ja som sa s chlapcom rozišla na začiatku októbra. Prestalo to tak veľmi bolieť na začiatku marca. Možno skorej, pomaly sa tá bolesť utišovala. Ono to bolí ešte stále,ale už,., skorej bolia tie spomienky, keďže takto pred rokom sme sa dali dokopy. V poslednej dobe som zúfalá, pretože minulé leto.. vedela som, že tu bude pre mňa niekto s kým strávim leto, že tui bude niekto, kvoli komu sa na to leto môžem tešiť.. Bol môj najlepší kamarát, bol moje druhé ja v chlapčenskom vydaní.
Bol môj prvý chlapec a ja som to niesla strašne zle, pretože som ho ľúbila. Aj keď priznám sa, zo začiatku som do neho nebola zamilovaná. Išla som do toho vzťahu s tým, že ho mám rada, je to kamarát, záleží nám na sebe a ked nie som do neho zalubená, tak ked to nevyjde, bude to menej bolieť. Opak bol pravdov, bolelo to ako sviňa. Strašne. Pálilo ma to zaživa. A dlho.  Hovorí sa,  že láska odíde za takú istu dobu kolko trvala. This is bullshit. Trvá to dlho. Pokiaľ nenájdeš niekoho iného kto zaplní to prázne miesto v srdci a  v mysli. A dlho bude trvať kým sa odpútaš a začneš si všímať iných. Kým o ňom prestaneš hovoriť so slzami v očiach. Kým budeš s ním chodiť.
Trvá to dlho, dlho to bolí. Aspoň u mňa. dlho predlho. Ale u každeho je proces zotavovania sa iný :)

7 emma emma | 24. června 2013 v 18:02 | Reagovat

Chapem, ze sa takto citis a mrzi ma to, verim ze sa rozhodnes spravne ale dobre si to rozmysli aby si po stretnuti s nim nebola na tom horsie ako teraz...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama