Please don't leave me alone..

24. června 2013 v 16:33 | Miss X |  Jaskyňa pocitov
When I'm alone, I think. When I'm think, I remember.
When I'm remember, I feel pain. When I feel pain, I cry.
When I cry, I can't stop.
Please don't leave me alone


Ani neviem ako to teraz začalo. Veď..už mi bolo dobre, veď..toto som necítila už dlho. Žeby tým, že som sa začala zas hrabať v spomienkach? Zas ho riešiť? Neviem, ale znova plačem a preklínam svoje oči, že budú červené a moji rodičia čoskoro prídu domov. Oni už ani nevedia kto L. bol a od toho rozchodu som ho aj prestala spomínať, som pred nimi šťastná, nemajú dôvod podozrievať ma, ale oni ani netušia kto je ich dievčatko, že som vyrástla, že trpím..Že potrebujem objatie, také to, ktoré by povedalo všetko, ale oni sú rodičia, nechápu to..
Prečo to tak bolí? Čítať to? Prečo som v tú chvíľu bola na facebooku a mne zrazu skrstlo v tej zabednej hlave, že si prečítam staré konverzácie? Prečo? A potom to už nešlo zastaviť. Tá bezcmocnosť, tá bolesť, melancholia za tými slovami. Milujem ťa 6 dní pred rozchodom, ľúbim ťa 2 dni pred pohrebom mojej babky...november, január, február, október..slová, smajlíky, pocity..chvíle, to čo už nevrátim. Píšeme si aj teraz, ale dá sa to porovnávať? Až teraz mi došlo o čo je to iné. Je to nútené, je to..na hovno. Už to nie sú tie správy dlhé ako toaletný papier, spontánne, úprimne..teraz si dávame pozor na každé slovo..nebudem tam chodiť, už mu neodpíšem, pár dní, týždňov..



Viete včera ten článok, však? Zavolal ma k sebe prespať, keď bude sám aj ja budem doma sama. Viem, že ma využíva a vie, že sa nechám, ale ja strašne chcem. Zažiť to čo som predtým nemala, variť si spolu, pozrieť film, ísť do krčmy s jeho kamarátmi..znova vidieť jeho úsmev, pohľad, zisiť či v nich niečo ostalo..Veď ja si už ani neviem vybaviť jeho hlas! A ak nepôjdem, budem mať ešte možnosť? Prečo nebýva tu kde ja? Prečo ho s bolesťou na srdci občas nemôžem aspoň stretnúť, aby som videla, že sa má dobre? A stojí mi to zato, ísť k nemu prespať? Zradiť rodičov, ktorí keď mi na to prídu, tak mi už nikdy veriť nebudú? Lebo už som klamala. Keď som sa s ním na začiatku stretávala. Odpustili, ale odpustili by toto? Nie. A ja nechcem byť ich dievčatko, z ktorej sa stalo toto. To čím som teraz. To čo zo mňa spravil on.
Stále počúvam, že som mladučká, život pred sebou, že bol prvý a preto to tak bolí. Bullshit. Bolí to, lebo som ho milovala! A milujem! A viem, že už nikdy to nebude rovnaké, že už nikdy nebudeme spolu, ale tie pocity..tá láska a spomienky. A to prespatie, tá malinká nádej, že uvidím to po čom túžim. Že to nebola len ilúzia, že ma mal naozaj rád. Tak prečo prestal?



Nechal ma 16.marca..už je to dlho, ale ja som znova na začiatku a akokoľvek sa snažím, tak sa to vracia s tou istou presnosťou a silou. A ja si pripadám tak hlúpa a naivná, keď vidím, že on je v pohode a na mňa totálne serie. Že nikdy nezistí, ako mi je teraz..Hh, keď toto všetko píšem mám deja vu..Nepíšem podobné somariny už od marca? Dokola to isté, moja preber sa, bo zle dopadneš! Nerob chyby, nenič si život!!
A vy mi strašne pomáhate, hovoríte mi svoje boliestky a snažíte sa mi byť oporou a ja som tak staršne nevďačná, že sa sama stále topím a kúpem v sebaľútosti, veď sa dejú horšie veci nie? Dejú, ale ja cítim teraz práve toto.
Nemal ma postaviť pred tamto rozhodnutie, nemal to urobiť, nemal mi dať nádej, nemal ma pozývať..nemal ma zraniť..Nikdy. Prečo je takýto? Prečo som sa nemohla zaľúbiť do menej komplikovaného chlapca? Ale doňho? Do môjho Chlapčeka? Chýba mi to, chýba mi hovoriť mu môj chlapček, chýba mi jeho Mojko. Áno, závidím všetkým tým šťastným párikom, lebo majú to, čo som ja stratila. Vlastnou vinou. nemala som naňho tlačiť, urážať sa, nemala som urobiť tie chyby. A on by ma teraz možno miloval, možno..?
Chcem spať, zaspať a dlho sa nezobudiť, až keď budem mať o 5 rokov viac a bude to všetko preč. A bude navždy preč z môjho života, ale..chcem ho poslať preč z môjho života? Nechcem, nemôžem..bojím sa, bojím sa stratiť s ním aj ten kamarátsky kontakt, bojím sa, že sa mu raz niečo stane a ja sa o tom nedozviem, bojím sa že zabudne..
Ok, treba sa pozbierať..nechcem vás týmto dokolečka zaťažovať, baví to ešte niekoho? Baví niekoho stále ma utešovať? Nie. Cítim sa sebecká, cítim sa byť na príťaž, cítim sa byť nemilovanou, nepochopenou, najhoršou dcérou.. Pohŕdam sama sebou, som piča. Fakt sa tak občas cítim. (Občas?) A viem, že to nie je len jeho vina, ale moja. Mojej povahy, vždy som bola psychicky labilná, vždy som mala tie problémy. Vedel to, nevadilo mu to, ľúbil svojho blaxonka, ale potom som mu začala liezť na nervy..Viete čo? Niekedy chcem, túžim po tom, aby bol znovu 29.august 2012 a ja som nesedela na pokeci, aby som sa tam nikdy nebola prihlásila, aby som ho nikdy nebola spoznala, aby som s ním nikdy na rande nešla. Teraz by som bola šťastnejšia..
 


Komentáře

1 Lexi Lexi | Web | 24. června 2013 v 17:58 | Reagovat

Zlatko, bude sa to ešte dlho vracať. Viem, že je to ťažké. Brala by si ho hneď späť. Veď aj ja. Aj ja... Občas si kamošky spravia srandu keď mi napíše alebo ta, že zas ide po mne, že zas budeme spolu.. a ja hovorím, že niéé, že by som ho nechcela, že to už prešlo. Ale vzala by som ho hneď späť. To, ako mi o 2 po brigáde volával, ako sme sedeli na lavičke v parku a rozprávali sa o všetkom, ako sme spolu pozerali na hviezdy, ako sme plánovali.. A veľa vecí. Desí ma, že tie veci, tie spomienky a pocity pomaly blednú a sú opradené kopou bolesti. Ale neboj, po trištvrte roku to bude bolieť menej. Nájde sa niekto iný. A aj keby nie, pri spomienkach sa ti zjaví úsmev na tvári. Ja viem, že je to ťažké, ale buď šťastná za to, že si to prežila. Za to, aká si s ním aj napriek prekážkam bola šťastná. Ako ti bolo super. Pretože niektorí ľudia to nikdy nzažili. Radšej mať zlomené srdce po veľkej láske, ako byť navždy platonicky zamilovaná. Pretože ľudia, ktorý sú platonicky zamilovaný sú zlomený stále.
Napríklad, mne osobne teraz začali kamošky, ktoré ho poznajú a bavia sa s ním hovoriť, ako po našom rozchode upadol. Povedali doslova "on váš rozchod nezvládol,".. ale veď, on sa rozišiel so mnou ! Čo on má čo nezvládať! Mne sa skôr zdá, že ho zvládol až moc. Len sa hrozne zmenil. A ja sa bojím, že to mám nasvedomí ja. Že pije, fajčí a chce pretiahnuť všetko, čo je ženského pohlavia, má nad 15 a celkom obstojne vyzerá.. toto je však o inom :)
Drž sa sweetie, budem ťa čekovať :)
prečítaj si tento môj článok, možno ti pomôže (bola by som prešťastná keby ti pomohol :) ) :
http://lexi-planet.blog.cz/1305/cas-je-vsemohuci

2 Sayuri Sayuri | Web | 24. června 2013 v 19:52 | Reagovat

Toto mi hrozne pripomína mňa a jedného debila, ktorý bol mojou prvou láskou. Viem si predstaviť ako sa cítiš. Úplne sa viem do teba vžiť. Viem ako to bolí a aké ťažké je zabudnúť... Ale vlastne je jedno či je prvý... Myslím, že to závisí od toho ako veľmi ho miluješ. Ale nič nie je také tragické ako sa to možno na prvý pohľad zdá. V prvom rade, mala si na neho naraziť, takto presne to malo byť. Aj keď to svinsky bolí a je to celé zle. Môj názor je, že za ním choď. Neviem prečo ti radím takéto masochistické veci (asi pretože som masochistka :D), ale ak tam pôjdeš aspoň zistíš ako to je a uvidíš, čo sa stane. Takto sa budeš len doma utápať v nevedomosti so zlomeným srdcom. Riskni, že na to prídu rodičia, lebo si myslím, že by to nakoniec aj tak zobrali, lebo toto je proste láska a tá robí s ľuďmi všeličo.
Toto dokáže fakt človeka...zruinovať?, že ten chuj sa má dobre, všetko je vpohode, ale ty si vyplačeš aj neviem čo. Mám chuť mu rozbiť hubu. Ale to je asi iba tým, že mám nervy posledné dni, ale serie ma, že toto s tebou robí. Lebo takto by to nemalo byť. Láska by mala byť úplne iná a chce sa mi plakať... :-(
Smutné, že to písanie medzi vani už také nie je aké bolo, ale veci sa menia, to človek nezmení. Chápem, že ti to chýba. komu by nechýbalo? A chápem, že nechceš s ním úplne stratiť kontakt, lebo ho máš stále rada, záleží ti na ňom, chceš vedieť, čo s ním je, ako sa má... Na toto asi neexistuje riešenie, nedá sa pred tým ujsť, človek si to len musí odžiť a potom ak to bude takéto ešte dlho, zrazu ťa to omrzí a necháš ho ísť, zabudneš na neho. Aspoň si myslím, lebo u mňa to tak bolo. Po tom čo som sa milión krát presvedčila, že mu na mne nezáleží, že nemám v nič dúfať, že dokáže úplne blažene bezo mňa žiť, vtedy mi začalo konečne záležať na mne viac ako na ňom, aj keď to prišlo po tom, čo som už bola psychicky úplne v prdeli, ale prišlo to. Myslím, že viem, ako to berieš, že už nikoho nebudeš mať tak rada, že on mal byť prvý aj posledný, ale bohužiaľ sú to len naivné predstavy. Aj ja som také mala, ale kým človek natrafí na toho pravého (ak vôbec), tak si prejde fakt kadečím.
Ale nemal by ti dávať takúto nádej, lebo nádej je nebezpečná. Ale keď to už robí, tak tam choď, postav sa tomu a možno padneš na hubu ale to bude krok dopredu. K tomu aby si si uvedomila, že ti nestojí ani za jednu pošahanú slzu a budeš bližšie k tomu byť zase šťastná (s niekým iným).
Nedovoľ aby tebe na tom záležalo príliš a on bude mať na háku. A toto nechápem, že jemu prestalo len tak na tom celom záležať? Na tebe? 8-O Prečo to ukončil a teraz robí toto??
Veľmi by som ti chcela pomôcť, lebo takéto veci človek neprekoná ľahko a hlavne ak je na to sám. Posielam ti aspoň objatie a drž sa. :) Budem na teba myslieť a držať ti palce, nech sa rozhodneš akokoľvek. ;-)

3 emma emma | 25. června 2013 v 19:10 | Reagovat

Och velmi ma mrzi ze sa takto trpis rada by som ti pomohla no vlastne ani neviem co ti povedat takuto skusenost este nemam takze rad ti vela nedam, len by si i podla mna nemala nic vycitat...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama