Every day may not be good..but there's something good in every day..

17. července 2013 v 16:00 | Miss X |  Život môj každodenný

To dievčatko stálo pri fontáne. V ten deň bola chvíľami šťastná. Niežeby sa k nej myšlienky nevracali ako v každý iný deň, ale tie momenty, keď cítila, že žila..Tie boli výnimočné. No teraz stála tu, nenápadná, malá a túžila byť šťastnou stále. Vstávať a zaspávať s úsmevom na perách..Tak veľmi chcela..Vybrala z peňaženky mincu. Hlúpych a bezvýznamných 5 centov. Zadívala sa na dno fontány. Podobných mincí tam už pár ležalo. Hlavou jej prebehlo "Čo si asi želali tí ľudia predo mnou?" Nepremýšľala však nad tým dlho. Zavrela oči a nadýchla sa. Hodila mincu do fontány a tá sa pomaly ladným tempom ponorila na dno k ostatným. Ďalšie prianie na dne vody. Ďalšie prianie vyslané k nebesám. Štyri jednoduché slová. Krátka myšlienka.."Chcem byť znova šťastná." Potom sa dievčatko s nádejou v duši obrátilo, tma ju objala. Verila, že sa tak stane, čoskoro. Na toto miesto sa už nikdy nevráti a možno..a možno ju čaká zajtra niečo úžasné..Možno.


Ahojte :) Prichádzam dnes s istým optimizmom. Nemám sa zle, mám sa veľmi dobre :) Teším sa z maličkostí. Vlastne..predvčerom som mala jeden z najšťastnejších dní za veľmi dlhú dobu. Asi od začiatku prázdnin. Boli sme so sesternicou navštíviť sestru mojej nebohej babky. Žije sama, opustená, dosť..a má aizheimera. Tak sme pri nej pobudli. Ukázala nám fotky a rozprávala príbehy z mladosti. Viete, milujem také to počúvanie starých ľudí, ale ona opakovala jednu historku 5krát. To viete, tá jej choroba. Veľa toho doplietla, vždy to hovorila inač, ale nevadí, lebo viete prečo? Tie dve hodiny som si na L. nespomenula ani raz, moja duša bola vtedy totálne slobodná. Čo sa mi nestáva často, stále naňho počas dňa myslím, veľmi veľa. Naposledy také to, že som bola "slobodná" som mávala na doučovaní z matematiky, čo už nemám..Takže..Pre mňa krásny zážitok, čoskoro chcem ísť k nej znova :)
A potom som sa stretla s druhou sesternicou a boli sme von. Na hojdačkách (milujem ich) rozprávali sme o minulosti, bolestných spomienkach, ale aj budúcnosti.. Och, keby sa aspoň polovica z toho splnila čo sme si povymýšľali. Keby som vždy bola taká happy, ako keď som vtedy kráčala domov. A tá radosť keď som prišla!! Mamina mi kúpila dva tričká s veselým motívom, také milujem!! A moje slaninové rohlíky!! Tie milujem tiež!! A tapetu z Lidlu, na dvere do detskej, most San Francisco, milujem ten most!! A tak som pobehovala celá šťastná..a šialená!! :D Plus mi naši dovolili ísť do tábora v auguste, och! Prv som váhala, to viete, tá moja povaha báť sa niekam ísť a skúšať, a spoznávať nových ľudí, ale nakoniec veľmi chcem ísť..Len neviem či to vyjde, nevyzerá to rúžovo :(, ale verím!! :))
A zarábam si :D Keď ma ujo potrebuje tak chodím strážiť bratrancov. Majú 8 a 10, chalani, je to ťažké, ale dostanem vždy 5 eur..Možno si našetrím na empetrojku ak to všetko neminiem :D Lebo mobil už je v čudu, používam ho na volanie, smskovanie, fotenie, počúvanie hudby, na net cez neho chodím..občas potom štrajkuje (stále častejšie :/)
A moji rodičia predsa len pôjdu do Chorvátska na dovolenku.. Budem slobodná pár dní, snáď..nuž, urobím správne rozhodnutia za tú dobu..Nič neľutovať..:))


Čo sa týka L., neozval sa, nepíše. Viem, že žije a má sa dobre (asi). Minule som v noci pozerala na jeho fotku. A šepla "stále ťa milujem", ale bez sĺz, bez bolesti, bez hnevu..len tak. Keď niečo proste len potvrdíte, bez emócii..a možno tam boli nejaké. Láska, neha. Nič nečakám, v nič nedúfam, zajtrajšok už len niečo prinesie. Nemyslím, že ma jedného rána zas začne milovať, ale že ja ho prestanem. A keď nie, tak aspoň sa s tou láskou naučiť spokojne žiť :)
Takže..sa mám dobre :)) Snažím sa!! Som si povedala, že dosť bolo a teraz sa snažím na všetko hovoriť áno a netýrať sa. Mám taký pocit v duši, že ma čaká čosi dobré. Že budem šťastná. Že..mám veriť :) A žiť..a tešiť sa z maličkostí, lebo..viete ako zomrel ten herec z Glee Cory Monteith pred pár dňami..V také momenty vám príde, že neviete kedy príde váš čas a koľko toho času ešte máte. Ja sa smrti nebojím, len chorob. Ale..to je škaredá téma, nechajme to tak :) Hlavne pozitívne! (čudné, že to píše Miss. Depresia :P) Veď..život je horská dráha alebo hojdačka, hore, dole..tak teraz som hore alebo na ceste hore, len čakám kedy budem dole..snáď tak skoro nie..
Ok..lúčim sa, tuná mi za chrbtom funí sestra, okupujem notebook. Snáď sa nepozabíjame, keď naši pôjdu na tú dovolenku :D A už aj tak meškám na stretko so sesternicou..ale ona si už zvykla! :D
Ľúbim vás :)
 


Komentáře

1 emma emma | Web | 17. července 2013 v 18:01 | Reagovat

Z toho uvodu mi az isiel mraz po chrbte ale zaujimave...esteze si potom bola optiistickejsia :) To je fajn ze ste ju takto navstivili urcite mala radost aj ked to ma s chorobou tazke poznala som jednu taku babku tiez a uz pozerat sa na nu bolo tazke ako zrazu prisla o spomienky a prestavala si vsetko postupne pamatat..Verim ze tabor si uzijes a spoznas tam novych ludi nie kazdy je taky hrr do zoznamovania ale na nieco sa hadam odhodlas :) A s tym zarobkom je to fajn aj sa pohras s chalanmi ono s detmi je fajn travit cas aj ked niekedy vedia nastvat no a centik k centiku a mp3 budes mat ani sa nenazdas. Tak im to hadam klapne aby ste mali trosku oddych od nich a oni od vas :) A to co sa stalo Corrymu mrzelo aj mna :( Glee om sice nepozerala no ked sa clovek nieco take dozvie.. :( a poznam aj par ludi, ktori ho mali radi takze je to pre nich tazke teraz sice su "iba fanusikovia" no aj tak sa viem do nich vcitit sama som si presla niecim podobnym...

2 Lůca Lůca | Web | 17. července 2013 v 18:07 | Reagovat

hezký článek :-)

3 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 17. července 2013 v 21:11 | Reagovat

*potľapkáva ťa imaginárne po chrbte*
Ah, drahá moja, som na teba hrdá! Toto je úžasný, skvelý a hlavne správny prístup. Sakra, toto je optimizmus! Tento článok sa tak výborne čítal.. Priam z neho sálala dobrá nálada.. Halelúúúúja!..Heuréka! ^^
Som rada, že sa máš teraz takto relatívne dobre.. Dúfam, že ti to vydrží..čo najdlhšie.. :)
Ou.. ja keby mám strážiť malé deti, tak si to radšej skočím z mosta xD Ale peniaze by sa mi zišli.. Vytrhlo by ma to z biedy.. :D Rodičia do mňa furt ryjú, nech si nájdem brigádu.. Lenže mne  sa nechce.. Je mi dobre, keď môžem relaxovať..oddychovať, očumovať Kórejcov v seriáloch a podobne.. Že sa nemusím nikam ponáhľať, že ma netlačí čas..a že mám celé dni voľno.. Ach, toto je život :D Ale peniaze by sa zišli.. Škoda, že nerastú na stromoch xD

4 Victory Victory | Web | 17. července 2013 v 22:03 | Reagovat

No vidíš! Ono to ide ak človek chce a verí si! Časom sa ti vypudí z mysli len ako sa hovorí trpezlivosť ruže prináša. Usmievala som sa ako dilinko, keď som čítala ako si sa mala free a nemyslela si na nič čo by ťa ťažilo. A hybaj do toho tábora lebo ja som tento rok mala možnosť ísť, ale nakoniec som nešla a sem tam to trošičku ľutujem tak neotáľaj a bal sa už teraz. :D Pozdrav sestru. We love you tooooo.

Podľa mňa vždy zas asi nie, ale v niektorých prípadoch hej. Inak súhlasím so všetkým čo hovoríš. :) Aj ja som rada, že som našla správnu cestu. :D

P.S.: Ten príbeh s dievčatkom je krásny. A vpodstate si to teraz ty, ale to ty vieš, veď si to sama písala. :) Viera robí divy.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama