Možno nič nie je také, aké sa nám zdá..

17. července 2013 v 22:33 | Miss X |  Jaskyňa pocitov

Smiem? Viem, že dnes je to už druhýkrát čo píšem, ale..potrebujem to. Teraz hneď. Viete, bola som von, prechádzala som sa po násype a neviem, videla som tam nás dvoch s L., resp. spomínala ako sme tam boli. A potom som bola na hojdačke. Na tej na ktorej som sa hojdávala v decembri, keď som mala všetko a bola šťastná. Teraz som sa hojdala a spomínala ako som tam bola, ale šťastná (ten rozdiel, ako som sa odvtedy zmenila)..Neviem prečo spomínam, neviem prečo ho stále v sebe oživujem. Možno som trošku v minulom članku klamala (samú seba?), že v nič nedúfam, možno je vo mne nejaká stupid part, ktorá dúfa, lebo, lebo...som si teraz pustila jednu pesničku (už som ju počula ráno, ale text až teraz). Dostalo ma to. Otvorilo dvere, ktoré som zamkla. Tá dovolenka našich. Asi dúfam, že sa vtedy stretneme...Bojím sa. Lebo dúfam a viem, že ak sa teraz nestretneme, tak už nikdy a to ma..ničí. A ja..neviem prečo ho chcem vidieť. Desím sa toho a i tak to chcem. No nechcem zničiť to šťastie čo som si teraz tak dlho budovala..ani neviem.. Len ma mrzí, že vás týmto článkom sklamem, že som bola taká happy a teraz som na svojej horskej dráhe znova dole, ale nebojte, ja sa vyspím, bude ráno dobre :) Lebo sa nenechám len tak zničiť, lebo je to ešte pár dní a ako som hovorila. Osud mi cestu ukáže.
Bolí ma koleno. Už pár dní, ale po dnešnej veľmi dlhej prechádzke je to veľmi bolestivé, ledva som došla domov. Neviem prečo ma tak bolí, je to však príšerné, achjaj, to zas bude tá noc :(..a ešte pridám tú pesničku čo ma tak dostala. Možno na dobrú noc. Mrzí ma to. Ale tá pesnička, refrén tej pesničky možno povedal to, čo som si nejakú dobu myslela..a teraz, proste sa tie zamknuté dvere dokorán otvorili a ja na kolenách idem znova hľadať kľúč a znova ich zamknem..Btw..neverím, že sa znova dáme dokopy, neviem v čo verím, ale v toto určite nie. Ani neviem v čo..len..neviem čo cítim. Mala by som prestať premýšľať. Naozaj, lebo sa cítim ako pokrytec, že som happy, vám píšem, aby ste boli happy a potom ma zloží pesnička.


Pretože keď sa otočím chrbtom,
moje modriny bijú do očí,
našu zničenú rozprávku
je také ťažké skryť

Stále verím, že "ty a ja" bude trvať večne,..

Že keď sa stretneme, dáme sa dokopy,
a ak nie, navždy sa rozídeme.
Znesiem tú ranu, viem, že za to stojíš,
keď ma udrieš, udrieš ma silno.
 


Komentáře

1 Dollie Dollie | Web | 17. července 2013 v 23:36 | Reagovat

veľmi dobre poznám také pocity a viem že sa im vyhnúť proste nedá takže ti nebudem hovoriť nič iné len to,že to každí musí zvládnuť sám, každí sa s tým musí vysporiadať po svojom ... ja napríklad som ho opäť vpustila do svojho života boli sme von, pár vecí si vysvetlili a teraz si píšeme .. neviem prečo to dovoľujem asi preto že niečo vo mne sa ho ešte nedokáže úplne vzdať tak sa aspoň "poďme hrať na kamarátov" aj keď ma to po čase zaČne len ničiť ..

2 emma emma | Web | 17. července 2013 v 23:59 | Reagovat

Ach je mi luto ze sa trapi a si smutna no ono to asi este potrebuje cas nie je pre teba lahke prestat na neho mysliet a vsetko ti ho pripomina, sama neviem co by som ti poradila mozno by bolo aj dobre keby ste sa stretli a co to si povedali no moze ta to ranit este viac, takze sama musis najst tu spravnu cestu...

3 Emily Emily | Web | 18. července 2013 v 12:15 | Reagovat

Čítala som aj predošlý článok a myslím si, že si ešte vôbec neni z neho vyliečená. Vieš kedy budeš? Keď naňho budeš spomínať s úsmevom a spomienky nebudú bolieť a teba ani nenapadne, že by si mala plakať. Toto bude znamenať, že si minulosť nechala odísť. :-) Ale to celé chce čas. Niekedy veľmi dlhý čas...
A vážne sa s ním chceš stretnúť? Lebo podľa toho, čo ti vtedy napísal do komentu... no neviem, neviem, či je najlepší nápad do toho ísť... Ale ako ty chceš. Najlepšie by bolo ho nechať tak, a nesnažiť sa ho vrátiť do svojho života. Ale možno niečo zachrániš, a možno sa ti niečo dobré prihodí v tom tábore, ak teda pôjdeš :-)

4 Wonnie Wonnie | Web | 27. července 2013 v 17:28 | Reagovat

Prečítala som si aj ten minulý článok a bože akoby som videla seba. Najprv napíšeš niečo megašťastné, človek si pomyslí že jéj aha celkom je vyrovnaná alebo sa snaží a ide jej to :) ale horská dráha je nevyspitateľná a ked nie o pár hodín tak odeň tu už straší iný článok. Veľmi známy pocit pre mňa. Môj názor na stretnutie poznáš ale po tom čo si tu ešte písala aj nejaké ďalšie články som sa  ňom ešte utvrdila, že by si tam nemala ísť. Viem, že chceš. Viem,  že proste ten pocit keď ho budeš vidieť a tak.. ale nemyyslím si, že ti to za to bude stáť. Nemyslím si, že by si to mala urobiť po tom ako sa on k celej veci postaviť. S tým komentárom od tej čaji pri jeho fotke, s tým komentárom ktorý ti tam dal on. Ten jeho prístup k celej veci sa mi nepáči a celé by to vyzeralo že si na ňom stále veľmi naviazaná. Hralo by mu to do karát si myslím. A chcela by som povedať urob čo cítiš ale neviem či by to bol dobrý nápad.

5 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 30. července 2013 v 14:47 | Reagovat

Ach moja, takýmto tempom skončíš so silnou schizofréniou :D Nepýtaj sa ma prečo.. len ma to tak napadlo.. Mám dojem, že sa z teba stáva rozporuplná osoba, aspoň v tej chvíli.. keď si čítam hromadne nejaké tvoje 2-3 články po sebe.. Ale ako si spomenula, je to tá horská dráha.. raz je človek hore..a raz je dole..
Je to na tebe, či sa stretnete alebo nie. Neviem, aký dopad to bude mať.. Ja si len prajem, aby si nebola smutná.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama