Friends with what? ...

1. srpna 2013 v 15:00 | Miss X |  Jaskyňa pocitov

"Opať som ťa stretol,
a napriek tomu, že som o to nestal,
oheň v tvojich očiách
pre mna horieť neprestal."

1.august, hm? O 20 dní mám narodeniny. O 28 dní to bude rok čo Ho poznám. Môjho L. Strašne sa chcem vypísať, aby ste vedeli čo sa stalo, ale bojím sa, nechcem, aby sa o tom vedelo. Nechcem, aby raz tento článok čítala moja sestra. Jej som klamala tiež. Mrzí ma to, verím, že raz pochopí, prečo som urobila. Že som za ním šla.
Do iného mesta. V sobotu. S prestupom. Do jedného mesta, tam som hodinu a pol čakala na autobus do iného mesta, k nemu. Bože, triasla som sa ako osika, nadávala som si, žalúdok som mala ako na vode. Nechápala som sa samú seba, prečo to robím a prečo tam idem. Volal mi. Trikrát, či som sa nestratila, či som okej. A keď som ho na tej stanici zbadala, po tých 4 mesiacoh od rozchodu. Všetko do seba zapadlo. Nebála som sa viac. Bolo to trošku divné, zo začiatku som sa mu vôbec nedokázala pozrieť do očí. Šli sme spolu do Billy, bol si kúpiť jesť na ďalší deň do roboty. Chcela som niečo sladké, ale nevedela som sa rozhodnúť :D Tak rozhodol za mňa, vzal moju obľúbenú čokoládu. Jahodovú milku. Pamätal si to. A ako voňal!! :D Rovno z práce, tak robotnícky, sádra a pot. Ani objať ma nechcel, že smrdí, ale mne sa to páči, príde mi to mužné. Tvrdá práca. Stavba. Na ubytovni som sa zoznámila s jeho kamarátom a ujom. A šli sme von. Traja. Na pizzu. V pohode komunikácia, dokonca si zo mňa robili s kamarátom srandu. Potom mi v reštike prvykrát volala mama z dovolenky, kde som, zľakla som sa, povedala som, že som vonku s kamarátkami. A on okamžite vyšiel za mnou na chodbu, že sa zľakol tiež, či je všetko ok. Pozná moju mamu no, aká je.. Pri stole si zo mňa robil žarty, ale bol aj milý. Odsunul mi stoličku :D a vyložil mi nohy na tie jeho. A donútil kamaráta, aby nám spravil spoločnú fotku. Vyzerá inač. Má vyholenú hlavu a pribral, ale ON ostal :)


Z reštiky sme už šli za ruky :) A spievali sme si. Rovnako ako v deň keď sme sa dali dohromady. Vtedy sme spievali Ráno od Ine Kafe, teraz sme spievali Špinavé objatie od IK (on začal ráno, ale mne prišlo ŠO lepšie)..a ten kamarát chudák za nami :D Piate koleso na voze, tak sme ho šli odprevadiť na ubytovňu a my sme sa šli prejsť. Vtedy mi zavolal Maťuldo, môj "brat" :D A nakoniec sme skončili na tmavej lúke bozkávajúc sa, krása, tie chvíle..hmm, to sme si obaja užívali. Akoby sa nikdy nič nestalo. A všetko bolo krásne, až nato, že mi zavolala mama, že mám ísť hneď domov a dať jej k mobilu sestru. Ako? 35 km ma delilo od domova. A tak som povedala, že nikam nejdem a spím u kamarátky, to vedela aj sestra. Mama chytila hysák, že mi to predsa zakázali, kým sú oni na dovolenke, že som nechala sestru samú a že mám ísť hneď domov. A ja som povedala nejdem. Prvýkrát za svoj život som mame povedala nie, že nejdem. A tak sa vykričala a povedala, že si to vybavíme až prídu z dovolenky..Super. A tam sa to celé pokazilo. Už som sa nevedela uvolniť, ale on to chápal, som sa ospravedlnila a povedal, že za to nemôžem. Teraz s odstupom pár dní viem, že som si mala mobil vypnúť a vysrať sa na celý svet. Čo už. Tak sme šli na ubytovňu. Boli tam štyri postele. Ujo, jeho kamarát, on, jedna voľná. Myslela som, že budem spať na tej voľnej, ale hajala som pri ňom :) Hoc sme sa vôbec nevyspali :D Lebo sa obaja prehadzujeme a tam nebol priestor a trošku chrápe :D No viete čo? Ako sa ku mne pritúlil, dal mi pusu na čelo, pohladkal, objal a so zavretými očkami sa ma spýtal "Som rád, že si tu. Prídeš ešte niekedy?" A keď spal a ja som sa dívala na jeho krásnu tvár. Neľutovala som. Škoda však, že prišlo bolestné ráno. Odprevadil ma, šli sme za ruky, rozprávali sa, dali sme si veľkú pusu a povedali si ahoj. V ten večer sme boli pár. Poznáme sa, vieme o sebe toho veľa. Ako s tou Milkou, ako kamarátovi vysvetľoval, prečo chcem od našich z dovolenky morského ježka :D Ako ma volal mojko a ja jeho tiež. Každý bozk, dotyk, spev aj to držanie sa za ruky. Bolo to také prirodzené. Smiech, rozprávanie sa. Také naše.
Plakala som, keď som potom osamela na stanici na ceste domov. Chcela som ten deň zažívať znova dookola, každý detail, znova som sa cítila ako tesne po rozchode. Každá bodavá spomienka. Ale neľutujem, že som za ním šla. Hoc mi moji rodičia dajú za to spanie u kamarátky zaracha na sto rokov, nevadí, lebo pri každom zvýšenom slove si predstavím každú pusu na čelo v spánku, ktorú mi dal.


"Zostaneš kvôli mne hore?
Nechcem nič zmeškať.
Budem zdieľať vzduch, ktorý dýcham
dám ti srdce na strune
Iba nechcem nič zmeškať."

Neviem čo presne to preňho znamenalo, čo to znamenalo pre nás. Len raz som so smiechom zapotila "nie je až také zlé byť kamarátmi s výhodami" a on sa nádherne a prirodzene zasmial. Maťuldo hovorí, že budeme spolu. Určite raz, alebo že to naše "kamarátstvo" bude ešte dlho trvať. Chcem tomu veriť, ale bojím sa. Áno, využil ma, aby si svojim spôsobom užil, znova cítil blízkosť baby, nebol sám. Ale nemiluje ma. Nemiluje, inač by mu na mne oveľa viac záležalo. Alebo nevie čo znamená milovať? Toto praktizovať už viac nebudeme môcť. To viete, moji prísni rodičia. A on si časom nájde priateľku, zamiluje sa. No teraz chodí po polke Slovenska a pracuje ako živnostník. Nemá čas a vyhovuje mu byť sám a..keby niečo ...má mňa. Po tej sobote som si naňho nezačala robiť žiadne nároky, nič. Píšeme si na Facebooku, viac odpisuje, ale to len také..Ešte mi volal v nedeľu, či som v poriadku docestovala a ako rodičia, ale inač už nevolal. No urobil jednu vec :) Na FB nikdy, odkedy si ho založil profilovku nemal, je tam inkognito, no teraz ju má :) Poslala som mu tú fotku, čo si so mnou vypýtal v tej reštike a on si ju v tú minútu dal za profilovku :)) Je to divné :D s expriateľkou mať profilovku, ale why fucking not? Svet je dávno naruby. Som zvedavá ako sa zatvárila tá Kikuška, keď to zbadala, tá čo si zo mňa uťahovala.
Yumči mi vraví, aby som si dávala pozor, že predsa viem, ako ma vždy dokáže zraniť. Ja viem. Teraz si to ale nepriznávam. Nechcem. Že ma nemiluje, len ma ma rád, že ho priťahujem, poznám ho a rozumiem mu, ale to je všetko. Nechcem to počuť. Lebo ako aj Yumči povedala, to že bol pri mne šťastný je občas to najdôležitejšie. Že bol celý happy, že som tam, správal sa ako rozjarené dieťa :)
Dala by som mu druhú šancu, keby ju chcel a správala by som sa úplne inač, ako vtedy. Viac slobody, žiadne stavy, žiarlivostné scénky, večné smskovanie, kde je, čo robí, prečo sa neozve, či je v pohode. No učíme sa z chýb a on tú druhú šancu nechce. Tak..máme to čo máme. Niečo. Kamarátstvo. S výhodami alebo s čím. Mne stačí však aj to. Som šťastná za tie spomienky. Raz ma zabijú, viem to. A celý ten útek ma vrátil dozadu o 3,5 mesiaca, ale who cares? Nemenila by som, lebo vtedy som bola šťastná.
 


Komentáře

1 emma emma | Web | 1. srpna 2013 v 18:28 | Reagovat

Som rada ze sa ti ten tvoj "vylet" vydaril a boli ste spolu vidiet ze to stretnutie pre teba vela znamenalo no fakticky si davaj pozor aby si sa do toho nezamotala a ak by ti ublizil bude ta to boliet.. co sa tyka rodicov myslim ze niekedy treba vyjadrit nazor a dupnut si aj ked sa im to nepaci, neboj oni na to zabudnu :)

2 Torchic Torchic | Web | 1. srpna 2013 v 21:29 | Reagovat

Dnes to asi nebude taká dlhá správa ako minule... :)
Som rada, že ťa tento "výlet" (ako to nazvala emma predo mnou) urobil šťastnou. Aspoň na chvíľu. A tiež s ňou súhlasím, aby si si dávala pozor. Byť kamarátmi s "výhodami" je možno pekné, ale ak to bude trvať dlhšie, asi vám to prestane stačiť... alebo aspoň jednému z vás. Prípadne môže dôjsť k druhej možnosti a vzťah ochladnúť. Čo by ťa asi  tiež mrzelo...
ale ja už zas myslím negativisticky! Treba si vychutnávať prítomný moment! :D Takže je skvelé, že teraz si šťastná! Čo bolo, je nepodstatné a čo bude... to je zatiaľ tiež nepodstatné. :D Preto sa ani netráp tým, čo ti urobia rodičia... verím tomu, že nech to už bude čokoľvek, určite si povieš, že to za to stálo. Pretože z toho, čo tu píšeš dokážem aj ja povedať, že by to stálo za všetko... :3
Mimochodom aj moja obľúbená čokoláda je jahodová Milka. Alebo aspoň bola... asi pred tromi rokmi. Hmm... :)

Ďakujem za krásny komentár na mojom blogu. Si prvá! :D

3 wonnie wonnie | Web | 1. srpna 2013 v 21:48 | Reagovat

Ja vlastne asi ani neviem čo ti mám povedať, len som čítala tento článok a..neviem ja som sa zamyslela nad sebou. Lebo ťa má rád a je s tebou šťastný ale to neznamená lásku a to som aplikovala na svoju situáciu a .. neviem nejak mi tak všeobecne prišlo smutno. Dobre k tebe. Myslím, že ja vlastne ani nemusím nič napísať. Myslím, že sama vieš všetko, pretože všetko si napísala. Viem pochopiť prečo si sa s ním stretla ale myslím, že zranilo ťa to. Ale ty vieš najlepšie či ti to za to stálo či nie. Či chceš udržiavať ten kamarátsky vzťah s výhodami. Všetko vidíš aj s rozumom lenže srdce sa ti inak zariaďuje. Možno budete spolu a možno nebudete lebo vidíš aké to je z jeho pohľadu a myslím, že to vidíš dosť triezvo. Ja neviem, ja fakt neviem čo ti mam povedať, veľa zo mňa dnes nemáš, len že strašne pekný článok :).

Inak k tvojmu komentáru u mňa. Hej to čo sa stalo medzi nami mohlo vyzerat jak vzťah ale mna by to naštval keby to spravil ktokoľvek, to je vec na ktoru som hakliva, ked sa na mňa ľudia takto vykašlu, kamoška mi to robila celý život. A nechcem mu nič hovoriť teraz v najbližšej dobe. A definitivne ich vztah skončil teraz.

4 Dollie Dollie | Web | 2. srpna 2013 v 1:04 | Reagovat

Teraz už chápem čo si myslela tým komentárom :) .. v podstate sme na tom opäť rovnako až nato,že u nás sa nestalo nič viac alebo ako to povedať.

Keď som bola po tom dlhom čase s ním cítila som sa tak dobre ako už od rozchodu nie .. proste som sa len usmievala ako idiot a snažila som sa hrať drsnú aby nevedel ako by ma dokázal ovplyvniť po tom všetkom(vôbec mi to pri ňom nejde) .. A to že sa tak poznáte? Presne!!! Keď sme boli v obchode a jeho obľúbený mliečny drink a že sme si všetky tie miesta pamätali ..

Tiež neviem ako to berie on, tiež si nemyslím že ma ešte ľúbi a pochybujem či vôbec niekedy ľúbil keď ma opustil ale čo ak? prečo potom to všetko?

Dievča poviem ti my máme s tými chlapmi problémy :D ale aj tak si to bez nich nevieme a nechceme predstavovať :D

5 Sayuri Sayuri | Web | 2. srpna 2013 v 11:14 | Reagovat

Iné Kafe.♥
Čó?! Ja mám 19tého narodky!! Môžme osláviť spolu. :D ;)
Neviem, ale ja chápem, že si za ním išla. Urobila by som to isté, tak isto by som si nadávala po ceste k nemu a bála sa toho, ale išla by som. A ak sa niekedy dozvedia, čo si urobila, tak to pochopia podľa mňa tiež, ak ťa majú radi. A predsa len je to tvoj život, tvoje rozhodnutia a keby to bola chyba tak si to "odserieš" len a len ty.
Váu!!! Normálne neverím. :D Zaujímavé ako to hladko išlo, fakt ako keby ste ani neboli taký čas od seba.
Ale tvoja mama to zabila úplne.. Ale môj názor, že to stálo za to. :) Lebo keby tam nejdeš tak si to vyčítaš. A je pravda, že si si mala vypnúť mobil a srať na všetko. :) Ber to tak, že si sa mala dobre, a je jedno, čo bude ďalej, na svete je toľko zlého a takých zlých dní, že jeden jediný deň, ktorý stráviš tak dokonale a s niekým koho máš tak rada, je niečo ako zázrak. :) Tak si ho nenechaj ničím pokaziť a užívaj si tie spomienky.
Inak ten obárzok je dokonalý. Teda tá veta. :)
A ešte k tvojmu komentáru, rozmýšľala som, že pôjdem k psychológovi, len sa k tomu neviem nejak dokopať. A také veci človeka určite posilnia, aj ja cítim silnejšia, lebo tiež som tam hcodila nejaký čas, aj keď som nemala depresie, teda občas možno, ale to nebolo až také zlé, ale mala som nejakú panickú poruchu. Ale aj keď je človek silnejší po tom, čo si niečím takým prejde, presne ako si písala, tak aj ja som taká citlivejšia... A vnímavejšia a preto to asi nikdy nebude úplne ok. Ale ďakuejm za ten komentár, potešil ma, lebo sa necítim v tých veciach úplne sama. ;)

6 Victory Victory | Web | 3. srpna 2013 v 22:06 | Reagovat

Takže láska ťa predsa donútila tam ísť. Teraz si šťastná. Lebo si opät počítila mať ho pri sebe, ale zároveň si uvedomuješ ako to vlastne medzi vami je. Možno to bude pre teba trošku ťažšie, ale zvládneš to. Láska hory prenáša. :) Lebo teraz ho už poznáš, vieš aký je, ako vie mať rád atď. Vieš kde sú hranice. I keď mám pocit, že on ťa má len pre chvíľky prázdnoty, ale to neznamená, že ťa nemá rád. Má, ale len tak ako si povedala. Tak sa drž a všetko sa časom vyrieši. ;)

:D Vďaka. No tak to neviem čo tam u vás potom je, keď nie sexoši. :DD Ale tak zase ani u nás nie sú nejaký Channingovia Tatumovia. :D Sú dokonalý a dokonale vtipný! :D Ale čo rozumieť stačí sa na nich pozerať! :D

7 Emily Emily | Web | 4. srpna 2013 v 17:06 | Reagovat

Úplne ti rozumiem, že si za ním šla, urobila by som určite to isté. Lebo je vidno, že ty ho ľúbiš, a proste, ako si písala, keby chcel dáš mu tú druhú šancu, podľa mňa by si pre neho urobila aj nemožné, je to vidno z tohto článku:)
Trošku je ale blbé, že on ťa vlastne len využil, maj pred očami to, čo vtedy napísal na fb, a čo asi preberali s Kikuškou... nebuď moc dostupná pre neho, bude to stále viac a viac využívať a len ty z toho vyjdeš najhoršie.
Ale všetko si to vlastne písala v článku, že si to uvedomuješ... Tak ti nebudem kaziť túto radosť, ja len, že buď pripravená na všetko.
Možno aj na to, že sa dáte znovu dokopy... ktovie.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama