Na chvíľu..

24. srpna 2013 v 11:21 | Miss X |  Jaskyňa pocitov
Som teraz doma a je mi akosi nahovno. Porovnávala som svoju novú fotku v novom ráme a tú starú so starými okuliarmi. Vyzerám teraz hnusne, cítim sa tak, nepripadám si pekná, ale čo mám robiť? Nosiť zas tie staré? Naši by ma odstrelili, 50 eur je 50 eur a ja teraz..doriti, ako som si ich mohla vybrať v tej optike?! Keď sestra a tá tetka do mňa hučali, že okej, okej..a ja..ja viem, som malicherná, ale... :(

A tiež..už je to tuším rok, čo poznám Martina. A premýšľam čo všetko sa za ten rok zmenilo, kde obaja sme. Začnem ním. Pred rokom som ho nepoznala, pridal mi úchylný, trošku som doňho bola, bol taký temný a tajomný a mal problémy s expriateľkou, bola som mu vtedy oporou. Neskôr bol sám a free bol vtedy veselý a taký fajne šľahnutý..teraz v lete sa dal dokopy s novým dievčaťom. Spoznala som jeho romantickú stránku a tú smutnú, už je to taký môj brat a dosť už poznám jeho stránky, takže ho viem odhadnúť v niektorých situáciach :D :)) A mám ho fakt príšerne rada, hoc sme sa nikdy nevideli. Fakt moc. A verím, že raz sa stretneme a aspoň si ho tak fajne vystískam. Napríklad na jeho svadbe :)
A ja? Pred rokom o takejto dobe som bola dievčatko, bojazlivé, splašené, ktoré ešte nevedelo čo je láska, čo je život..tým, že som sa dostala na pokec som sa týmto veciam vystavilo. Prvé rande, prvé niečo. Prvé pobláznenia, vlastne ja som si vtedy písala s Martinom, L. (iným), E., a mojim L. Do E. a L. (iný) som bola pobláznená, do Martina tak kusičko..a môj L., hh, ten bol proste kamarát čo mi žral nervy :D Až som sa doňho zamilovala, ale doňho tak naozaj..časom, po všetkých tých pokecoch, raných RP v škole, či som sa vyspala..nikdy nezabudol, presne o 9:35, sme sa dali dokopy, ale tieto podrobnosti predsa viete. No a tak kým ja som mala vzťah a riešila totálne sračky, ktorými by som sa už teraz netrápila, Martin bol nezadaný. A potom sa mi zrútil svet, rozišli sme sa a do vzťahu sa dal Martin. Zmena :D Pánbohvie či mi raz budeme narovnako :D:D A teraz rieši sračky on a ja mu vravím, aby nebol trápny :D


Viete, ja by som to všetko rada vrátila. Ten rok dozadu a do ničoho sa nedostala. Nemusela si tým všetkým prejsť, jasné, bolo to aj krásne, ale váha krásneho a bolestného ťažko klesá pod ťarchou bolestného. Občas si vravím, že keby sme sa s L. nedali dohromady, tak som aj teraz mohla vstávať a tešiť sa na toho retardíka na azete. Bohužiaľ, teraz ledva odpíše. Ľudia sa vyvíjajú, ľudia sa menia, robia chyby a správne rozhodnutia. Napredujú, padajú, bežia, ale idú ďalej svojim životom..Musím aj ja, ale už som iná ako vtedy. Obitá, ošľahaná všetkým, už nie také dievčatko a nie také neviné. Hm. Hlavne by som zas chcela mať tú schopnosť nevedieť ako chutí láska, aby som ju nechcela. A chcela by som, aby som žila a moje srdce bilo bez toho tmavého miesta v duši. To tmavé miesto..

Áno, teším sa na strednú, na všetko nové. Nový začiatok, ale už som mala prvý zlý sen :D O tom..a staršne ma trápia tie okuliare (jj, už som dlho zavretá doma a trápia ma somariny)..neviem ako by som sa pozrela rodičom do očí, ak by som začala nosiť zas tie staré. Proste nemáme peniaze na vyhadzovanie, fakt nie a ja..kurča!!!

V každom prípade. Pred rokom som žila online. Veľa, tak som spoznala aj Martina a aj L. Teraz už to nechcem, chcem byť proste online v živote a spoznávať ľudí zoči-voči. A oni aby sa mohli pozerať na mňa a aby som sa cítila dobre, čo v nových rámoch sa necítim..Fuck. Som s tým trápna však? Okej, idem ja. Tak zas niekedy..P.S. Ako sa človek môže za rok zmeniť o 180°?? Strašné ako sa všetko mení...

*Martin túto skladbu pridal svojej na nástenku na FB, k 3.mesiacu ich spoločného bytia :D A ja si ju púšťam stále dookola, hladí mu dušu :)*

Vytrvaj moja malá,
ukáž mi čo ti urobil.
Vstávaj moja malá,
zlomené srdce predsa nemôže tak bolieť.
Keď je po všetkom, keď je po všetkom
Osud si zahraje s vami obidvoma
No tak dievča, dostaň sa z toho
Nechaj ma byť tým, ktorý ti ukáže..

Ja som ten, ktorý chce byť s tebou
Hlboko vo vnútri verím, že to tiež cítiš
Čakal som na teba v rade chlapcov
len aby som mohol byť tým ďalším.
 


Komentáře

1 Torchic Torchic | Web | 24. srpna 2013 v 13:51 | Reagovat

Vidím, že ľudia, ktorých máš rada, pre teba naozaj veľa znamenajú. :) Som rovnaká. :D
Dnes mi nenapadajú vhodné slová na okomentovanie tvojho článku... trochu som sa v tom stratila, ale myslím, že rozumiem, čo si tým chcela povedať.
Prejdem ale radšej k tým rámom... Ono je to na začiatku vždy také zvláštne, keď sa udeje nejaká zmena... hocijaká. Veľká, malinká, stále je to zmena. A človek sa, ak už nie ej iné východisko, musí so zmenami, ktoré nastanú, zmieriť. Neviem, ako vo svojich okuliaroch vyzeráš, takže nedokážem posúdiť, prečo sa v nich cítiš zle alebo máš pocit, že v nich nevyzeráš dobre...
Nenosím okuliare, takže naozaj neviem, aký je to pocit, ale poznám viacero ľudí, ktorí majú horší zrak. Napríklad aj moja sestra. Ona má dvoje okuliarov, jedny slabšie, druhé silnejšie. Na tých slabších má rámy, ktoré si vybrala prvýkrát, ktoré sa jej páčili, na druhých má rovnaké, len sú inej farby. Stále však radšej nosí tie prvé a tie silnejšie si dáva len vtedy, keď niekde ide, keď niečo pozerá alebo ich nosí do školy, aby dobre videla...
Takže, myslím, že nie si jediná, kto má problémy s tým, ako vyzerajú jeho okuliare a ako v nich vyzerá... Ako si povedala, peniaze sú... no... nepadajú len tak z neba a ani my nemáme na rozdávanie, preto by som ti možno navrhla také menšie cvičenie... Neviem, či to pomôže, ale ak sa ti to nebude zdať úplne bláznivé, možno by si to mohla vyskúšať.
Proste si nasadíš tie okuliare na nos, budeš sa pozerať do zrkadla a budeš sa snažiť pozerať sa na seba tak, akoby si samu seba nadovšetko milovala. :D Môžeš robiť xichty, usmievať sa, mračiť sa, pozerať sa na seba tak nejak z profilu... A ja si myslím, že po niečom takomto si na seba zvykneš aj s novými rámami. Prípadne sa sprav niekoľko fotiek. Vážne dobrých, kde sa budeš sama sebe na nich páčiť.
Ak sa ti raz páčili, určite to pre niečo bolo... tak sa snaž objaviť to opäť. :) A neboj, na novej škole ťa nikto nebude odsudzovať kvôli okuliarom alebo ich rámom... predtým ťa nepoznali, nevideli, aké rámy si nosila predtým, takže im prídeš úplne prirodzená taká, aká vstúpiš do triedy. Len sa teraz ešte musíš naučiť cítiť sa v nich dobre aj ty. :)
Asi je to trochu zmätené, že? :D

A mimochodom, tú pieseň poznám... z počutia... ale keď si mi ju takto pekne pripomenula... vážne je úplne nádherná! :)

2 Victory Victory | Web | 24. srpna 2013 v 14:05 | Reagovat

Najprv k článku Druk, ktorý ma stranš pobavil. :D DD Fakt. Prečo odsudzovať? Veď každý sa má právo odviazať a opiť. Ja som to síce ešte neskúšala (no raz som ochutnala víno, pivo a výječný liker do kopy, ale bolo toho žalostne málo takže mi zle nebolo :D), ale jasné, že ma to miestami ľáka okúsiť to zakázané, ktoré je už toľko ospevované...Náhodou je to vtipné a kvitujem ti to. Nie je to hriech, nemusíš za za nič hanbyť. :) Treba okúsiť. A vidíš bola sradna ako som čítala, aj keď potom to už bolo horšie,a le to tak býva. :D To, že si hodila tyčku do odpadkového koša ma úplne položilo! :D :DDDDDD Maximálne. No čo mala si narodeniny, mala si na to právo. Plus to tričko čo si od nej dostala je fakt pekné. :)

Čo sa týka tých okoluarov na foto vyzeral vpoho. Ono je to zmena, ale zvykneš si na ne. ;) Viem, praješ si aby sa nič z toho čo bolo S L. nestalo, ale vlastne ti to aspoň dodalo odvahu a ukázalo čo je láska, teraz si už viac pripravená na niečo ďalšie. Na strednú. Na všetko. Síce ono sa to nedá úplne pripraviť, ale lepšie ako nič.. :D Dobre mudrujem a už sa mocem aj ja sama...
Bude to super, uvidíš. Nová škola, nový ľudia, nový svet. :)

Že? Úplne dokonalec toto. :D Nevadí, Ďakujem aj tak. Asi to nechám plávať lebo som už skúšala hádam všetko, ale stále ništ. :D DD
Za máličko. :)

3 emma emma | Web | 24. srpna 2013 v 17:00 | Reagovat

S tým rámom si nerob tazku hlavu ono ja tiez nosim okuliare a ked som si kupila nove(ktore sa mi teraz uz ledva vojdu na hlavu a uz si presli kadecim takze treba vymenit no tie ramceky su fest drahe) som ich tiez nechcela nosit a vymenit za stare ale zvykla som si :)mozno aj tebe sa casom zacnu pacit.. Vzdy su veci, ktore by sme radsej prezit nechceli no aj tie nam mozu byt dobre do buducna ani o tom vediet nemusime.. ja verim ze na strednej sa ti zapaci aj ked jasne je to zmena ak budes chciet s niecim poradit kludne sa ozvi :) a te song ma krasny text..k Martinovi sa velmi vyjadrit neviem no poviem tolko ze s chalanmi je to tazke ale bez nich este tazsie :-D

4 Nikusa Nikusa | Web | 25. srpna 2013 v 19:57 | Reagovat

Takéto trápenie, aké ty máš s okuliarmi, mám ja často s oblečením a vlastne tiež so všetkým, čo často dosť peňazí stálo a mne sa to zrazu doma prestalo páčiť a potom tie hádky s rodičmi, pričom vždy som vinila ich :D no a píšeš, že by si rada všetko vrátila, niekedy je škoda, že sa to nedá ... ale ja sama na sebe viem, že je to aj na niečo dobré, keď zas budeš mať mega šťastné obdobie v živote, na všetko si spomenieš a budeš to vidieť v inom svetle, nakoniec budeš minulým udalostiam aj rada ... áno, všetko na nás zanechá stopu, niečo dobrú a niečo nás ošľahá, ale je to skúsenosť, raz v starobe budeš svojim deťom rozprávať o svojich radostiach a starostiach, keď oni budú na tom rovnako :-) život je taký krásny a pestrý, milujem to na ňom :-) a hej, človek sa mení, neustále, aj ja som sa zmenila, ale na druhú stranu ma teší jedna vec, ktorú som si všimla aj na tebe aj na sebe, aj na mnohých iných ... veľa sa meníme, ale úplne tam vnútri máme akési svoje staré a stále ja :-) to nám akosi neodchádza a je to fajn

5 Dollie Dollie | Web | 25. srpna 2013 v 22:10 | Reagovat

podstata článku mi je dosť blízka .. je fakt až neuveriteľné ako sa všetko zmení za jeden rok ako sa ľudia zmenia- teda skôr ich city .. pred rokom som bola totálne zamilovaná a myslela som že budem šťastná snáď až na veky :D dneska som svojmu bývalému napísala že s ním už nepojdem von ..zmenil sa, ja som sa zmenila tieš .. a tá veta o tom že si prajem byť to dievča z pred roka ktoré neochutnalo ako chutí láska aby ju nechcelo tá veta to totálne vystihla ..

6 Emily Emily | Web | 1. září 2013 v 16:08 | Reagovat

Ale určite tie okuliare nie sú až také zlé :D len to je sila zvyku vieš. Dlho si nosila iné a keď to zmeníš, tak to je čudné... :D
Inak aj ja som sa riadne zmenila, ale u mňa to nebolo pred rokom, ale je tomu dlhšia doba.
Ale myslím, že si si tým celým proste musela prejsť. Aby si bola taká, aká si teraz. Čaká ťa ešte veľa takýchto skúšok a veľa trápenia (život je taký, čo už) a čím viac ich zvládneš, tým budeš silnejšia a silnejšia. A o to ide.

7 Nataly ^^ Nataly ^^ | Web | 2. září 2013 v 20:01 | Reagovat

Neboj sa, v živote sa treba trápiť aj nad koninami typu zlý rám na okuliaroch :D To mi pripomína, že ja by som potrebovala nové okuliare kvôli tomu, že tieto staré sú už.. proste no..prídu mi strašné ..A nosím ich už od začiatku strednej. Chcelo by to niečo štýlové .. Hmm.. Lenže ťažko môžem našim povedať, že chcem nové okuliare, pretože ja potrebujem teraz samé nové veci. A milióntristotisíc poplatkov na výšku. Omoo.. Zaplatiť intrák a kadečo. Takže novým okuliarom môžem zatiaľ zakývať.
A tie tvoje hádam nie sú až také strašné, keď si si ich z tej optiky odniesla :D Keby to bola katastrofa, necháš ich tam.. Dúfam xD

Každý z nás sa mení vplyvom toho, čo v živote zažije. A ver mi, zažiješ toho ešte oveľa viac. Možno horšie.. možno lepšie. Zo všetkého sa poučíš, všetko ťa v živote posunie ďalej .. Ale je len na tebe, či dovolíš..aby životné situácie ovplyvňovali tvoj život ;) A akým spôsobom..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama