Září 2013

Maybe..no, no, you are my brother..

28. září 2013 v 17:43 | Miss X |  Jaskyňa pocitov
*But if you wanna leave take good care
Hope you make a lot of nice friends out there
Just remember there's
A lot of bad and beware*

Poznáte môjho Maťulda, však? Už ho poznám dlho. Rok. Bola som s ním, keď sa rozchádzal so svojou bývalou a aj keď sa dával dokopy so svojou terajšou priateľkou. Keď, keď, keď...v šťastné aj naprd chvíle..Volá ma obča "bútľava vŕbička". Viem..ak sa niečo týka mňa, tak nad tým mávne rukou, nerieši..v tomto je sebec, ale..zas..S L. sme sa kvôli nemu občas hádali, že čo mu všetko vravím a tak, že je to chlap, nie najlepšia kamarátka. Kecy. M. za nič nemohol. Práveže ma často podržal a hovoril múdre slová, ktoré som si vtedy tak nebrala, dnes viem koľko pravdy mal..bol akoby mojim bratom, ale poslednou dobou..Kedy to začalo? Niekedy na konci prázdnin. Moje narodeniny..čakal do polnoci, aby mi zeželal ako prvý. Prvý školský deň, ráno o siedmej mi volal, aby ma podporil a povzbudil, že to zvládnem. Minulý týždeň. Robí pre mňa playlist pesničiek na YT. Takých čo on ma rád a ja milujem :D Pre mňa. Telefonuje mi skoro každý večer. Polhodinky kecáme o všetkom a ničom. Moji rodičia len začudovane zdvíhajú obočie. Ráno, občas mi volá keď idem do školy. Občas ma volá trdlo. A milo sa smeje. A keď som sa pár dní neozvala tak mi zavolal a bol vážny ako nikdy.


*It's too late for saying I love you
It's too late for saying goodbye.*

A ja..tento týždeň bol von s jednou kamarátkou, opil ju tak s ňou bol v noci, strážil ju, držal vlasy nad záchodom, urobil jej raňajky a spal s ňou na jednej posteli, tak veľmi to..nwm, žiarlila som...Smejem sa keď s ním telefonujem, moje srdce robí fakt zvláštne veci, keď posiela pesničky. Hlavne tú jednu, ktorú mi poslal v nedeľu, *takú, tú weird*..a ja som cítila nehu okolo srdca. Alebo jednu noc ešte v lete sme sa pohádali a mne to prišlo tak veľmi ľúto, tak veľmi..že som mu chcela napísať, ako veľmi mi na ňom záleží, že ho nechcem stratiť a mám ho fakt radšej ako by som mala mať. Neurobila som to. Správny krok. Lebo je jedno ako milo sa ku mne správa, on ma berie ako..kamarátku. A miluje svoju Mišku. Veľmi ju ľúbi, ešte som nevidela, aby tak muž miloval ženu, tak neuveriteľne. Bohužiaľ ona je teraz v Nemecku a skypuju asi raz za týždeň. Minule ma tak zahrialo pri srdci, keď sme telefonovali a on mi povedal, že s ňou bol na skype, ale nič..že so mnou viac pokecá :) Ale miluje ju..a keď sa vráti (keď) tak chce byť len s ňou. Minule povedal, že si asi vymaže facebook. Smutné. Lebo len toto nás spája svojim spôsobom. Len tak by ma vymazal zo svojho života. A ja? Som na to pripravená a zvládla by som to. Časom. Možno je to tým, že som ho nikdy nevidela a pritom v jeden deň bol odo mňa len 10km vzdialený, ale..žehlil si vtedy niečo u Mišky, tak neprišiel. Mala som chuť ju zabiť v tú chvíľu. Vlastne ju mám chuť zabiť vždy keď mu ubližuje, vždy keď sa neozýva a správa sa ako krava. Nemám ju rada. Ale to mu nepoviem.. A čo chce básnik povedať? Že možno mi na M. záleží viac než chcem. Viac než smiem. Delí nás od seba 281 km, 8ročný vekový rozdiel a 1 Miška. A...ale nie som na tom až tak zle. Viem, že ho neľúbim ako "ľúbiť". Len..občas túžim po tom, aby človek, ktorého budem milovať a on mňa bol ako ON.

Tento článok som písala včera..teraz dopisujem, lebo..Bolí ma duša..plačem..Myslím, že mu ublížim. Prečo mi to robí? Má zlú chvíľu, zomrel mu kamarát a zas ma depku zo svojej frajerky..a ja..a vraví ako, že keby sa mu niečo stalo, tak že to bude len dobré..a..poslal mi ten playlist, ktorý pre mňa v podstate robil, že keby sa mu niečo stalo..a ja plačem. Strašne ho chcem objať, byť teraz s ním a povedať mu, že to bude v poriadku a že keby bolo čokoľvek má tu mňa, že život nekončí a on je úžasný človek a také veci nemôže hovoriť..lebo mi to láme srdce na miniatúrne kusy..lebo mu chcem napísať, že keby sa mu niečo stane, tak časť zo mňa umrie..lebo zbožňujem jeho hlas v telefóne, jeho vtipy..jeho šikovnosť, lásku, povahu..a nemôžem, lebo..ak to urobím stratím ho aj ako kamaráta..škoda, že nevie ako veľmi mi na ňom záleží..prečo to robí? Bojím sa oňho..

Music saved my life..

27. září 2013 v 13:43 | Miss X |  Dôvody na úsmev
*Áno chcem ťa zabiť,
vypínaš telefón
snáď sa nechceš brániť v tme a bez svedkov.*
*Z.V- Láska - Nenávisť*

*Zoči voči majú nové album. Už dlho som nezažívala takú eufóriu ako keď za sebou pridávali na Facebook piesne. Doslova a do písmena hudobný orgazmus :D Milujem ich texty. A tento album? Hmm.. Tie moje naj pridávam sem. Ale všetky sú geniálne, ako naozaj napr. "Ako tie predtým, Na cestách, Čerešne..*

*Aj keď ma musia všetci nenávidieť
mne to stálo za to, teba chcieť
aj keď si myslia všetci, že som blázon
mne to aj tak stálo za to.*
*Z.V. - Aj keď...*


*Odkiaľ som sa mal dozvedieť,
deviatim z desiatich jebe.
Preto hľadám celkom iný svet,
kde budem ľuďom rozumieť.*
*Z.V. - Niekedy*


2. Why are you staying strong...

21. září 2013 v 15:25 | Miss X |  30 Day Challenge

"And someday, I hope that my sadness will be replaced by something beautiful."


Prečo ostávaš silná. Lebo verím, že po všetkom zlom ma čaká niečo dobré, niečo lepšie a krásne. Nevedela by som si vziať život nielen preto, že som katolíčka a zbabelec, ale aj preto, že keď tu predsa stále som, tak preto, že tu mám byť. Pre nejaký dôvod, pády, vzostupy, skúšky, poučenia, radosti, lásky, starosti..ešte musím zažiť čo mám. A aj to zlé čo sa v mojom živote deje sa tak snažím vnímať. Ako skúšku. Ako búrku pred dúhou. Je však pravda, že ak človek zažíva ťažké časy, zlomené srdce, neposlušné zdravie, problémy v rodine, škole, šikanu, chudobu, depresie..hocičo čo to je, vždy ho to trápi a klesá na dno. Či je to hlúposť alebo vážna vec. Aj ja padnem. Neviem byť silnou. Stále a ideeeš, fake smile a chôdza modelky. Však vidíte často moje články. Musím byť aj občas smutná, musím si poplakať a byť slabou, aby som potom mohla byť silnou. Nemyslím si, že sila je o tom neukázať slabosť, nepadnúť a všetko brať s nadhľadom. Skôr padnúť a vstať. A prečo vstávam? Lebo ma ostatní ťahajú. Lebo chcem zažiť šťastnú budúcnosť, prežiť svoje sny, precestovať krajiny, vychovať svoje deti a vnúčatám rozprávať historky z mladosti. Neviem či to bude tak ako chcem, ale ostávam preto silná..pre budúcnosť. Pre niečo dobré čo príde. Lebo aj keď je najhoršie, vždy bude potom dobre. Hoc to bude maličkosť. Lebo po každej tmavej noci, príde nové svitanie..

1. Five ways to win your heart..

19. září 2013 v 16:39 | Miss X |  30 Day Challenge
Možno o tom neviete, ale už dlhšie mám v hlave nejakú challenge. Mala som jednu na starom blogu, bavila ma, len nejako nevyšlo, aby som ju dokončila, tak začínam s touto. Vždy lepšie ako čítať moje každodenné drísty :D Takže..budem pridávať asi každý piatok +/-...sesternica, ktorá kedysi chodila na ten gympel, na ktorom som teraz ja dnes povedala "ten gympel je jak slučka okolo krku, ja viem." Pravda!! Takže..ako vyjde čas :D Zajtra som doma, tak preto som teraz tu, inač..hh..takže idem rovno na prvú otázku(?) :))


Päť spôsobov ako vyhrať tvoje srdce..Viete, keď si niekto získa moje ♥, tak tam ostane navždy :D A nemusí to byť ani človek opačného pohlavia. Hmm..ale budem písať skôr akoby na tých chalanov. Čo ma vie dostať :) Správaním pravdaže, nebavíme sa o tehličkách na bruchu!! :D

1. prehľad/inteligencia..nemyslím tým kockáča, čo číta po večeroch encyklopédie a vie všetky zákony fyziky :D Len sa mi páči, keď chalan sa vie vyjadrovať, vie písať gramaticky správne, lebo minule som jedného tak čekovala na FB (xD) ale tie statusy! Vyhodiť s oboma mäkkými i a podobne..nevravím nejaké tie íčka, cudzie slová, čiarky..šak stane sa, ale dať tvrdé Y do slova písať, je aj na mňa moc :D A tiež keď vie sa vyjadriť, k téme nejakej. Možno aj politickej. Proste téme, životnej, že sa vie zamyslieť a povedať aj niečo múdre. Alebo že ma vie prekvapiť nejakou svetovou zaujímavosťou. Napr. že najdlhšie žijúci človek na zemi je blablabla..niečo občas k téme, trošku odveci, ale taká múdra šoková terapia :D

2. podžubovanie/drzosť/zakecanosť..neviem či tomuto chápete :D Nepáči sa mi, ak chalan surovo povie babe niektoré veci, alebo sa k nej správa ako k handre, ale také to vtipné podrýpovanie, to mám rada..napríklad na moju výšku, že som maličká abo retardovaná :D Slovné "bitky", vzájomné škriepenie..o blbostiach, vzájomne sa podpichovať kto je aký..a že veľa je a tak :D Ale tak milo povedané :) Tak v dobrom. Nemám rada suchárov, čo len aká zlatá a tak..ok, chalan sa ma k babe správať nežne, ale ja sa rada jaším a doberám! Ende! Šlus! :D Nech si ma váži, ale nech sa nebojí aj rypnúť a veľa kecať :D Viac než ja :D :P

3. romantickosť/miluje deti..hm, to sa dosť vylučuje s tým predtým, však? :D Ale..dá sa to :) Maťuldo je romantický mámvpičista..do mňa huzdí, robí si žarty, je vtipný..a vie aj plakať, vie napísať svojej láske romantické básne, smsky a myslí to vážne..chce jej kúpiť niečo, hocičo..na výročie jej pošle zamilovanú pieseň, dá namaľovať ich podobizeň..proste sladké ukážky lásky :) Ale musí byť aj vtipný! :D A tie deti..šak viete..sexi chalan s bábom..aaaach.. :D

4. Šikovnosť..hm, ja vravím, že mne sa nepáčia právnici a doktori, ale robotníci :D To mám asi z domu..že správny muž je ten, ktorý maká holými rukami na svoju obživu, rodinu..ktorý prakticky z ničoho postaví niečo..postaví mi za domom hojdačku, vie vymeniť žiarovku, uvariť! Opraviť! :D A robotníci sú aj skromnejší :))

5. úprimnosť/vernosť.. to som dala dokopy, lebo to spolu dosť súvisí..viem, že keď chlap má frajerku neostane slepým, ale nech si váži tú svoju..nech nekomentuje, nelajkuje a neflirtuje s inými..nech iným nevypisuje veci, ktoré by jeho priateľku boleli..ako fakt..a ak nie je vo vzťahu šťastný, nech o tom hovorí, o veciach..nie po mesiacoch povedať, že ja ťa už dlho nemilujem, lebo to a to..prečo? Ja som vždy hovorila čo som mala na srdci a čo ma trápilo..nikdy som však nevedela čo cíti a myslí si on..nevedel, nechcel..neznášala som to! Takže úprimnosť..

+ nech je akýkoľvek, to je jedno, ak si raz ukradne vaše srdce je jedno či je suchár či hajzel..vždy som mala istý vysnívaný prototyp chalana a prišiel on, úplný opak toho všetkého a dal mi všetko, čo som potrebovala..a páčilo sa mi to! A neviem, bojím sa, že takého nenájdem, ako bol on..a viem, že príde iný..a nebude ako on, možno bude ako mnohí..ale pre mňa proste bude iný! Nebude ako ONI..ako ktokoľvek..ako ostatní..bude ON a bude všetko a nič z toho zoznamu..a aj tak si moje srdce získa..

Friday, please, be nice..

13. září 2013 v 15:17 | Miss X
Konečne je piatok, moja dušička skáče..či? Ani nie. Moja rodina sa ma začína báť. Buď sa uzatváram do izieb (alebo aj seba) alebo kričím. Na nich. Skoro bezdôvodne. Tak sa boja. Mama ma chce rozveseliť. Neúspešne. Nedá sa. Som oživené zombie. Neznášam svoju tvár v zrkadle a akosi aj všetko naokolo.
Viete..našla som jednu pesničku minule, od Killerpilze. Toľko spomienok. Tá pesnička, najmä text mi nikdy veľmi nedochádzal, až teraz. Lebo som to zažila, prežívam. A nejako sa vrátili spomienky. Do doby pred 5-6 rokmi. Všetko bolo také..pubertálne detské. Moja zamilovanosť k TH-akom. Keď sme mali ešte starý počítač na ktorom ani nebol internet, keď som nevedela čo je stredná, láska, vlastne ani depresia. Bezstarsotné doby. A áno, preplakané noci pre platonickú lásku :D Ktorá však tak naozaj srdiečko nebolí :) A..moje nemecké obdobie, achjo :D Keby nie ich, Tokio Hotel, Killerpilze...tak sa nepôjdem učiť nemčinu. Je pravda, že sme mali takú učiteľku, že sme to flákali, takže teraz prichádzam na strednú s tým, že ledva poviem ako sa volám. Nežartujem. Viac rozumiem, hovoriť neviem stále. Ale chcem sa nemčine oveľa viac venovať. Oveľa. Preto zas počúvam TH..a spomienky sa vracajú..také..sentimentálne pekné :)


A..možno by som na toto nemecké obdobie nebola začala spomínať, keby nezačal L. písať statusy, taký jeden..a lajkovať a komentovať..fotky jednej Nemke. A banovať, že sa neučil nemčinu. Hm. Neverím mu už ani jedno pekné slovo čo mi napíše. Sme sa dohadovali, čosi chcel, napísala som, že má pýtať inde..a on, že "pff..tak toto je koniec lásky teda." Mohol byť viac necitlivý? On si to snáď vtedy ani neuvedomil. Zabudol. Dobre. Ja nie. Neriešim. A slová typu "všade inde to nie je ono, nechcem pýtať inde..tfuj..ty, to je iné..hm.." Strč sa. Ako seriózne. Nedávam mu najavo ako ma to serie, len ho odpinkávam. Ak si myslíte, že som smutná pre tieto veci, nie..skôr pre to náročné obdobie..nič ma v tej škole neteší, ani mimo školy.
Pred rokom, presne pred rokom som mala v škole pohodu. Mala som tam najlepšiu kamarátku. Mala som dobrého kamaráta a ešte lepšieho, ktorý mi každé ráno písal "dobré ráno." Vtedy to bol ešte len kamarát, no ja som bola šťastná..,mala som tak nejako všetko a aj to ranné vstávanie akosi menej bolelo. Teraz..bolí, nielenže sa zobúdzam unavená a ubolená, ale aj bez nálady..Ak si vezmem včerajšok..zasmiala som sa asi len raz. Keď som volala s M., fakt..počuť jeho hlas je niečo pozitívne. Vpichnutie granka do žíl. Inač..ach..katastrofa..normálne ma serie, že vám píšem depresívne drísty a ešte aj sentimentálne drísty spred roku, 5 rokov..a blablabla..nechcem to!! Bla..

*Da draußen gib's ja noch viel mehr.* - Tam vonku je toho ešte omnoho viac.

I don't know what to say...

11. září 2013 v 16:00 | Miss X |  Život môj každodenný
Tak som tu. Po dlhej dobe. Vonku poprcháva a ja som strašne unavená, bolia ma kríže, nohy..hoc som mala prvú hodinu voľnú a mohla som o hodinu dlhšie spať. Nestačilo to, aj tak som ako vyšťavený malý citrónik.
Nikdy by som nepovedala, že tak veľmi sa budem chcieť vrátiť na základnú. Nie pre menej učenia, ale pre ten ľahší pocit. Neviem prečo, ale stredná ma drví, ničí. Po pár dňoch. To, že musím každý deň šľapať skoro polhodinu do školy a späť, do kopca..že mám blbých 5 minút prestávku a všade je tlačenica a grrr...že ma bolí ruka, kríže...že sa vraciam domov úplne na dne so silami, musím sa ísť učiť a som rada, keď o ôsmej večer si môžem ísť ľahnúť. Nie, neučíme sa zataiľ veľa, pche, najhoršie ešte len príde, ale..je to tam ako v krematóriu. Zima, dlhé chodby s vysokými stropami prakticky bez okien, všade je šero, depresia.. nie je učiteľ, na ktorého by som sa mohla v duchu usmiať.
Na zakladnej sme mali obrovské chodby, mnoho voľného času, veľa svetla..mala som tam dôvernú kamarátku, ktorej som mohla hovoriť o L., a bolo jedno, že zvyšok triedy ma ignoruje. O čo lepšie je to teraz? Väčšina triedy ma ignoruje, no joo..ak vedľa niekoho stojíte tak prehodíme pár viet o škole a tak..ale..ich to aj tak nezaujíma, lebo majú svoje naj kamarátky, bývalých spolužiakov. Chalani, spolužiaci ma ani nezdravia, asi dvaja len..inač doliezajú len za tými peknými a "známymi"..a ja nie som ten typ, aby som sa nejako prezentovala, strhávala davy alebo trúsila vtipné hlášky..nie pred cudzími..dievča, s ktorou sedím je síce fajn, ale..nikdy nebudeme najlepšie kamošky..noup..lebo je iná ako ja a žije iný život a..

Možno si poviete, že prešlo primálo času, aby som to vedela, aby som vedela, že tiež raz nezapadnem medzi top našej triedy, že tam nenájdem tú svoju dušu..ale ja to viem a hoc tomu nikto neporozumie, nevadí.. ale o triedu ani nejde, je to lepšie ako na základnej, ide o moje pocity..že prídem tam, prežijem a odchádzam ako mrtvola..ako nikto, prídem domov, vidím sa v zrkladle a chce sa mi vracať, neznášam svoju tvár, seba.. neznášam, že sa cítim tak na dne..najmä dnes..mám chuť plakať..je mi smutno..
Myslela som, že zo mňa sa toto nestane, že predsa nebudme tou chodiacou múmiou, že všetko to strašenie od známych, čo na tú školu chodili budem s prehľadom búrať, že ja to zvládnem s úsmevom..a nie. Shit.
Hoc..možno teraz ako som sa vypísala sa cítim o trošku lepšie..o trošuku. Musím to zvládnuť. Baby, k vám na blog prídem čo najskôr..už som an vaše články zvedavá :) asi v piatok..a tiež som chcela začať s challenge-ou..uvidíme :)
Pa..lásky, moje..Btw..spravili zo mňa pokladníka, mám do piatka vyzbierať peniaze a nikto nič..tak som im to napísala do skupiny na fb..viete čo je naj? že taký ten debilko čo s ostatnými babami šaškuje, sa ma slušne spýta, slušne odpíše..omg, doplaču je to, akí sme k sebe..ďaleko? A who cares? Možno do štužkovej si začneme zdraviť..možno :P