Život môj každodenný

I don't know what to say...

11. září 2013 v 16:00 | Miss X
Tak som tu. Po dlhej dobe. Vonku poprcháva a ja som strašne unavená, bolia ma kríže, nohy..hoc som mala prvú hodinu voľnú a mohla som o hodinu dlhšie spať. Nestačilo to, aj tak som ako vyšťavený malý citrónik.
Nikdy by som nepovedala, že tak veľmi sa budem chcieť vrátiť na základnú. Nie pre menej učenia, ale pre ten ľahší pocit. Neviem prečo, ale stredná ma drví, ničí. Po pár dňoch. To, že musím každý deň šľapať skoro polhodinu do školy a späť, do kopca..že mám blbých 5 minút prestávku a všade je tlačenica a grrr...že ma bolí ruka, kríže...že sa vraciam domov úplne na dne so silami, musím sa ísť učiť a som rada, keď o ôsmej večer si môžem ísť ľahnúť. Nie, neučíme sa zataiľ veľa, pche, najhoršie ešte len príde, ale..je to tam ako v krematóriu. Zima, dlhé chodby s vysokými stropami prakticky bez okien, všade je šero, depresia.. nie je učiteľ, na ktorého by som sa mohla v duchu usmiať.
Na zakladnej sme mali obrovské chodby, mnoho voľného času, veľa svetla..mala som tam dôvernú kamarátku, ktorej som mohla hovoriť o L., a bolo jedno, že zvyšok triedy ma ignoruje. O čo lepšie je to teraz? Väčšina triedy ma ignoruje, no joo..ak vedľa niekoho stojíte tak prehodíme pár viet o škole a tak..ale..ich to aj tak nezaujíma, lebo majú svoje naj kamarátky, bývalých spolužiakov. Chalani, spolužiaci ma ani nezdravia, asi dvaja len..inač doliezajú len za tými peknými a "známymi"..a ja nie som ten typ, aby som sa nejako prezentovala, strhávala davy alebo trúsila vtipné hlášky..nie pred cudzími..dievča, s ktorou sedím je síce fajn, ale..nikdy nebudeme najlepšie kamošky..noup..lebo je iná ako ja a žije iný život a..

Možno si poviete, že prešlo primálo času, aby som to vedela, aby som vedela, že tiež raz nezapadnem medzi top našej triedy, že tam nenájdem tú svoju dušu..ale ja to viem a hoc tomu nikto neporozumie, nevadí.. ale o triedu ani nejde, je to lepšie ako na základnej, ide o moje pocity..že prídem tam, prežijem a odchádzam ako mrtvola..ako nikto, prídem domov, vidím sa v zrkladle a chce sa mi vracať, neznášam svoju tvár, seba.. neznášam, že sa cítim tak na dne..najmä dnes..mám chuť plakať..je mi smutno..
Myslela som, že zo mňa sa toto nestane, že predsa nebudme tou chodiacou múmiou, že všetko to strašenie od známych, čo na tú školu chodili budem s prehľadom búrať, že ja to zvládnem s úsmevom..a nie. Shit.
Hoc..možno teraz ako som sa vypísala sa cítim o trošku lepšie..o trošuku. Musím to zvládnuť. Baby, k vám na blog prídem čo najskôr..už som an vaše články zvedavá :) asi v piatok..a tiež som chcela začať s challenge-ou..uvidíme :)
Pa..lásky, moje..Btw..spravili zo mňa pokladníka, mám do piatka vyzbierať peniaze a nikto nič..tak som im to napísala do skupiny na fb..viete čo je naj? že taký ten debilko čo s ostatnými babami šaškuje, sa ma slušne spýta, slušne odpíše..omg, doplaču je to, akí sme k sebe..ďaleko? A who cares? Možno do štužkovej si začneme zdraviť..možno :P

Drunk..

22. srpna 2013 v 16:06 | Miss X

Baby, teraz neviem či ma za tento článok neodsúdite, ale chcem, aby to tu bolo, aby som si to pamätala aj o desať a viac rokov. Moju prvú pijatiku :D
Ako som včera mala tie narodeniny tak prišla rodina na návštevu blahoželať, odišli o pol ôsmej večer a o ôsmej som si dala rande so sesternicou, reku ideme na víno. Och, baby moje. Načo som pila? Mala som v sebe rum, asi deci, čo som vypila doma a teraz my sme to víno dve spratali tak za 15 minút čo ja som asi posledné poldeci exla. My dve, ja nepijem vôbec a ona v podstate tiež nie. Nečudo, že to dopadlo ako dopadlo.

Sedeli sme pri rieke, tam sme pili, potom sme vstali a šli sme sa prejsť, reku musíme vytriezvieť. Prechádzali sme sa po násype, tma, stromy, rieka, nikde nikoho a my záchvaty smiechu :D Ako smie liezli hore strmým kopčekom, že som nedokázala vyliezť a štvornožky som sa šplhala hore a ako sme si robili fotky na brehu, že sesternica, že jej mám povedať kde je koniec, žeby nespadla do rieky, tak som ju ťahala. Ja som tam len sedela a rehotala sa zo všetkého, hlas som mala akoby som mutovala, do toho mi prišli smsky k narodeninám, tak som sa rehotala ešte viac a sesterka, že mi spraví fotku, stojíme ona ide cvakať a naraz diš, jej vypadol mobil z rúk rovno na kamene. Chvalabohu, žije :D Vtedy mi bolo ešte strašne veselo, ležali sme v tráve a smiali sa. Potom sme vykročili domov..na svetlo. Uch, ako bolo všetko divné a ľudia. Vidieť ľudí a nevedieť sa správať ako oni :D A na takého pudlíka som kričala "ten pes ma chce zožrať!" :D A tyčka čo máte pouličné osvetlenie, som ju objímala nejakú dobu, potom sa mi skĺzli ruky a sedela som na chodníku stále ju držiac...Tak sme sa kus odprevadili a mne mama volá, že kde som a ja, že už idem. Sama sa čudujem, že som znela normálne. Bohužiaľ mi bolo divne, tak som šla k stromu v parku, že radšej tyka tu jak doma, ale nešlo, len čo som sa oprela o strom a strašne som mala chuť tam zostať, fajne ma bralo spať. Som sa obrátila, že pokračujem domov a išla taká tetka po chodníku a čumela na mňa a ja som sa tak v duchu zahanbila, že super, si teraz hovorí aká je tá mládež skazená, také mladé dievča a už spité..


Domov som prišla, neviem ako som sa trafila kľúčikom ani ako som sa vlastne vyzula, len som povedala "čaute" a šla som cikať, opláchla som si tvár, ako mne bolo ľudia zle!! Ten divný pocit v hlave, že sa mi všetko točí, rozostruje, že nič nie je rovno, ale všetko sa kolíše z boka na bok, akoby mi mozog vyšiel z hlavy, akoby som vyšla zo svojho tela a tak sa na všetko dívala. Jazyk sa mi plietol a nohy sa mi motali. Alkoholová klasika. Len som si stelila posteľ, otec bol na notebooku, moc neregistroval, že sa tackám, som sa snažila chodiť normálne. A som rovno šla spať, len som všetko šmarila na jednu kopu a zaľahla. Ako mne vtedy ešte viac prišlo zle, totálna centrifúga, všetko sa točííííí, strašne som sa potila, akoby som ten alkohol zo seba chcela silou mocou vypotiť každým jedným pórom a do toho prišla mama s takým vtipným tónom "Ty si dakde bola piť či čo?" A ja "de, čo si" A ona "Ta ja len tak, že všetko si hodila na kopu. Ťa tak unavila návšteva?" "Hej, hej, dobrú, mami." Tak mi dala pokoj potom. Len som ďalej ležala, trpela, otec klikal myškou a pre mňa to boli ako údery kladivom do hlavy. Nakoniec aj on šiel spať. A si ani nie 5 minút po tom čo on odišiel som už bola na vrchole toho môjho stavu je-mi-strašne-zle, že ma naplo, ale nemohla som ísť vracať do záchoda, tak som šmarila tyku do koša čo mám v detkej izbe, dvakrát ma tak fajne naplo a potom mi bolo trošku lepšie, tak som si zas ľahla. Zaspala som, ale o 4 som sa zobudila, bolo mi och..smädná som bola a hlava furt sa mi točila. Tackavo som sa šla vycikať a napiť. Som si chcela ísť ľahnúť, ale ako som ľahla bolo mi zle od žalúdka a točila sa mi hlava. Bola som hladná a ešte keď som ležala, tak total katastrofa. Zas som vstala, išla si po vodu a suchý rožok. Polku som zjedla, šla som na facebook, nemohla som ležať, tak som opretá sedela. Na FB som chcela ísť ako som prišla domov, ale som nevládala normálne, všetkú moju silu mi odobralo napísanie smsky sesternici, že žijem. Nakoniec som o piatej zaspala a spala som až potom do dvanástej. To som vstala a bolo mi omnoho lepšie, som sa z toho vyspala, len..prv som šla s košom a potom rýchlo do sprchy, lebo nwm, moje vlasy divne voňali na jednej strane (to je tak keď potajme tykujete, ani vám nemá kto držať vlasy xD)..a teraz mi je omnoho lepšie, len ma kus pobolieva hlava. Som si spravila žemľovku, idem jesť :)

Neviem no, ako to po sebe čítam tak sa za seba hanbím ako pes, lebo toto som odsudzovala, keď som videla mladé baby v kríkoch grcať v piatok..a zrazu..ale zas, bola som so sesternicou, jedno víno, moje narodeniny..nikdy som opitá nebola, toto bolo prvýkrát. A tak skoro ani zas nechcem piť, tomu verte :D Je zázrak, že mi na nič rodičia neprišli, lebo varovali ma, raz prídeš domov opitá a skončila si. Tak nejdem zas pokúšať osud :D
Ale máme so sesternicou na čo spomínať, lebo ako som sa tam smiala a bolo mi strašne ľahko, ako dokázala som premýšľať, všetko mi dochádzalo, len ten smiech bez príčiny, nekoordinované pohyby..Byť opitým je sranda :D Takú hodinu a potom je to celé zle, zle, zle..ako zažila som už všeličo, keď som mala také tie stavy, že po mňa musela prísť mama do školy, bo sa mi všetko točilo..ale tamto v porovnaní so včerajškom je hlúpy závrat..
A nejdem sa obhajovať pred vami, váš úsudok, mrzelo by ma, keby ste ma za to odsúdili, no nemôžem vám to mať za zlé, sama sa za seba hanbím, hoc to bolo aj zábavné, nebudem klamať..a nech to tu je, na pamiatku..ale svojim deťom to čítať teda určite nedám :D

Sweet 16..

21. srpna 2013 v 12:39 | Miss X
Fúú, dlho som tu nebola, však? Trošku sebeky sa ozývam až dnes, v deň mojich narodenín. Hm, pár dní dozadu a dosť aj včera som každému vravela, že nemám narodky, že ich ignorujem, nechcem, nenávidím a nie sú. Dôvod? Mala som pocit, že je to každému jedno, že zas to nebudem mať s kým osláviť, že nebudem môcť byť v tento deň s L. (snívala som o tom odkedy sme sa spoznali, ale..však viete)..a proste. Nakoniec Maťu so mnou čakal až do polnoci, aby bol prvý a vraj "ty si fakt myslíš, že by som zabudol? :'( ja som ťa chcel práveže potešiť". No, nwm či by si spomenul ak by som mu s tým nepílila uši už od júla :D Ale on ma svoju Mišku proste a sám vraví, že okrem nej na každého dlabe. Tak som mu povedala, že pekne, kedže ja ho mám rada a on že tiež ma má rád.. Jú :)
Čo sa týka L., ten mal zas svojskú predstavu :D Že mám našim niečo natárať a prísť na noc, že vezme fľašku, kolegov a pôjdeme na chatu. Pche. No jasné. Oni sa ožerú a ja ostanem triezva alebo by opili aj mňa a v tom prípade by som skončila objímajúc záchodovú misu :D A moji rodičia? Zas klamať, tak som mu napísala, že: "Spravíme to jednoducho, žiadne narodeniny nemám, normálna streda to bude..a v stredu sa chľastať nikam nechodí :D" Ak tu nechce byť a objať ma k mojim narodeninám, tak potom smola.. Viete, čo sa jeho týka tak už mám toho pokrk. Aj preto som tie narodeniny tak neznášala, akože..ROK!! Rok svojho života sa prebúdzam a zaspávam s myšlienkou naňho, trápim sa a prečo vlastne? Kto mi vráti tie dni? Nikto..takže je načase začať odznova. Stredná mi dáva tú príležitosť, tak idem do toho :))


No a to najkrajšie..celý dnešok som plánovala prespať, to že vonku leje a miestami hrmí ma v tom len podporovala a potom ma zobudil ujo, že som mala v ich schránke balík..balík? Spätná adresa na ňom nebola, ale to písmo :)) Moja skvelá, úžasná, krásna Yumi si na mňa znova spomenula. Dostala som krásny list s krásnou myšlienkou a krásne tričko :) Ju, treba mi ho trošku zúžiť, ale potom! Ha! Musím vám ho niekedy sfotiť :)) A vtedy ako som ho mala na sebe mi to celé došlo. Že som sa správala ako kráva s tým, že žiadne narodeniny nemám, sebecky..(Ale na FB si aj tak nedám, že mám narodky..bezduché "všetko najlepšie" nepotrebujem)..Takže Yumči mojej patrí nádherné ďakujem :) Sranda, že aj minulé narodeniny boli skvelé práve vďaka nej, keď som bola celý deň s ňou. Ten koláčik vtedy so sviečkou, ktorý mi pripravila a to prianie sa mi vtedy splnilo :) Tak som si aj ja dnes ráno pripravila muffin, sviečky, zápalky (omg, baby, už viem prečo deťom do rúk zápalky nepatria xD, ale čo mám robiť? Zapaľovač mi nejde vôbec "zapnúť" a ešte udržať plameň, tak som to riskla s "švablíkmi" že reku snaď nepodpalím chyžu a keby dačo, veď mám NARODKY!! :D)..a fúkala som, prijala som si a verím, že sa mi to splní.

Hm, idem si ja uvariť obedík, cestoviny so šampionmi, mňam :) A asi si pôjdem vybrať okuliare, už sú hotové, mám nové rámy na strednú, uch, zvyknúť si po rokoch na "novú tvár" :D


Tak sa lúčim, viete..aj keď si občas myslíte, že každý na vás dlabe, ono furt sa nájde ten jeden človiečik, ktorý vás má rád, hoc ste veľmi ďaleko od neho a hoc ste ho videli asi 5krát v živote..nevadí :)) Tak ak to Miši čítaš, tak ďakujem :-* A aj vám baby, ak ste sa dostali aj sem (verím, že tú peckovú skladbu ste nevynechali :D ;))

I want to kill myself..

5. srpna 2013 v 11:45 | Miss X

Vonku je nádherne a ja sedím doma. Hh. Za veľké šťastie sa trestá, však? Naši už prišli z dovolenky a maminka ma už potrestala za ten úlet s L. (resp. za to, že som spala u kamarátky). Vraj som jej zničila celú dovolenku, hneď prvý deň preplakala, že prečo som taká, prečo so mnou trieska puberta, že toto odo mňa nečakala a tak som jej povedala: "Mami, prepáč, že som ti pokazila dovolenku, ale urobila by som to zas, lebo som bola šťastná. A preto som aj tak veľa vonku, lebo doma sa dusím, som smutná, ale vy to nevidíte.." ale to ma už znova ignorovala. A tak mám teraz zaracha. Vychádzky pravdaže a zrušila mi tábor, na ktorý som mala o týždeň ísť :( TEN tábor, achjaj..Sú prádzniny a ja sedím doma, ale čo sa sťažujem? Počítala som s tým, nie? Aspoň, že na net nemám zaracha bo to by som sa už asi odstrelila. Viete, čo je sranda? Že do toho tábora som mala ísť so sesternicou a ona má teraz doma tiež dusno, lebo jej mama vraví, že je to jej vina, že ma mama nechce pustiť, lebo ma ťahala vonku, keď neboli naši doma. Wtf?! Takže je na mňa akosi nasratá aj tá sesternica. Áno, ja za všetko môžem, do mňa!! Ako aj to, že iná teta za mojim chrbtom povedala, že som dzecko od ďábla. Ja? Prečo? Odkedy? Nikdy som nepila, nefajčila, netúlala som sa po nociach, nehrešila, dobre som sa učila. Frajera som mala jedného! Jej dcéra robila všetko z toho. A ja som diabolské decko. Go to hell!

*toto mi teraz zdvíha náladu. Neúspešne, ale snažíme sa :))*


Mám pocit, že ono to vždy je rodina tá, ktorá vás najmenej pozná. Na FB som včera po tom celom so zaracha napísala status. "Sakra." O 10 minút na to mi prišla smska od Maťulda, že čo sa stalo. Môj :)) On ma nikdy nesúdil, nikdy, za nič. Vypočul ma, kamaráti sa so mnou, má ma ako oporu. Má ma rád, jemu sa zdôverujem a on mne. A pritom ma nepozná osobne, ale pozná ma ako človeka. O chvíľu kukám. Koment. Od L., že čo som vyhrala a smutný smajl. Pod tým koment od kamarátky, že čo sa deje. Kukám správy, tá kamarátka "ty s ním zas chodíš?" a ďalšia kamarátka "vy ste zas spolu? prečo má s tebou profilovku?" Ale neodpisala som ani jednej, hromadia sa mi tam správy, ale nemám chuť niekomu odpisovať. Dlabkám na to. A tým dvom ani nwm čo napísať. Nechodíme spolu, ale čo what the fuck sme? Pánboh vie.
Tak idem asi skladať puzzle, čo mám rozrobené už rok. Aspoň to rýchlo doskladám zlepím a vycapím na stenu, lebo mapu Európy mi tam dá sestra iba cez moju mrtvolu!! Ona pôjde na internát a ja sa budem zobúdzať s pohľadom na Maďarsko. Nasrať. Bohužiaľ, rodičia sú na jej strane. Som zvedavá, kedy ich to prejde, čoskoro mám narodky..tak dúfam..veriť nie, veriť neverím, len dúfam..Ale nesmiem sa sťažovať!! Za šťastie sa pyká, čo už..

Every day may not be good..but there's something good in every day..

17. července 2013 v 16:00 | Miss X

To dievčatko stálo pri fontáne. V ten deň bola chvíľami šťastná. Niežeby sa k nej myšlienky nevracali ako v každý iný deň, ale tie momenty, keď cítila, že žila..Tie boli výnimočné. No teraz stála tu, nenápadná, malá a túžila byť šťastnou stále. Vstávať a zaspávať s úsmevom na perách..Tak veľmi chcela..Vybrala z peňaženky mincu. Hlúpych a bezvýznamných 5 centov. Zadívala sa na dno fontány. Podobných mincí tam už pár ležalo. Hlavou jej prebehlo "Čo si asi želali tí ľudia predo mnou?" Nepremýšľala však nad tým dlho. Zavrela oči a nadýchla sa. Hodila mincu do fontány a tá sa pomaly ladným tempom ponorila na dno k ostatným. Ďalšie prianie na dne vody. Ďalšie prianie vyslané k nebesám. Štyri jednoduché slová. Krátka myšlienka.."Chcem byť znova šťastná." Potom sa dievčatko s nádejou v duši obrátilo, tma ju objala. Verila, že sa tak stane, čoskoro. Na toto miesto sa už nikdy nevráti a možno..a možno ju čaká zajtra niečo úžasné..Možno.


Ahojte :) Prichádzam dnes s istým optimizmom. Nemám sa zle, mám sa veľmi dobre :) Teším sa z maličkostí. Vlastne..predvčerom som mala jeden z najšťastnejších dní za veľmi dlhú dobu. Asi od začiatku prázdnin. Boli sme so sesternicou navštíviť sestru mojej nebohej babky. Žije sama, opustená, dosť..a má aizheimera. Tak sme pri nej pobudli. Ukázala nám fotky a rozprávala príbehy z mladosti. Viete, milujem také to počúvanie starých ľudí, ale ona opakovala jednu historku 5krát. To viete, tá jej choroba. Veľa toho doplietla, vždy to hovorila inač, ale nevadí, lebo viete prečo? Tie dve hodiny som si na L. nespomenula ani raz, moja duša bola vtedy totálne slobodná. Čo sa mi nestáva často, stále naňho počas dňa myslím, veľmi veľa. Naposledy také to, že som bola "slobodná" som mávala na doučovaní z matematiky, čo už nemám..Takže..Pre mňa krásny zážitok, čoskoro chcem ísť k nej znova :)
A potom som sa stretla s druhou sesternicou a boli sme von. Na hojdačkách (milujem ich) rozprávali sme o minulosti, bolestných spomienkach, ale aj budúcnosti.. Och, keby sa aspoň polovica z toho splnila čo sme si povymýšľali. Keby som vždy bola taká happy, ako keď som vtedy kráčala domov. A tá radosť keď som prišla!! Mamina mi kúpila dva tričká s veselým motívom, také milujem!! A moje slaninové rohlíky!! Tie milujem tiež!! A tapetu z Lidlu, na dvere do detskej, most San Francisco, milujem ten most!! A tak som pobehovala celá šťastná..a šialená!! :D Plus mi naši dovolili ísť do tábora v auguste, och! Prv som váhala, to viete, tá moja povaha báť sa niekam ísť a skúšať, a spoznávať nových ľudí, ale nakoniec veľmi chcem ísť..Len neviem či to vyjde, nevyzerá to rúžovo :(, ale verím!! :))
A zarábam si :D Keď ma ujo potrebuje tak chodím strážiť bratrancov. Majú 8 a 10, chalani, je to ťažké, ale dostanem vždy 5 eur..Možno si našetrím na empetrojku ak to všetko neminiem :D Lebo mobil už je v čudu, používam ho na volanie, smskovanie, fotenie, počúvanie hudby, na net cez neho chodím..občas potom štrajkuje (stále častejšie :/)
A moji rodičia predsa len pôjdu do Chorvátska na dovolenku.. Budem slobodná pár dní, snáď..nuž, urobím správne rozhodnutia za tú dobu..Nič neľutovať..:))


Čo sa týka L., neozval sa, nepíše. Viem, že žije a má sa dobre (asi). Minule som v noci pozerala na jeho fotku. A šepla "stále ťa milujem", ale bez sĺz, bez bolesti, bez hnevu..len tak. Keď niečo proste len potvrdíte, bez emócii..a možno tam boli nejaké. Láska, neha. Nič nečakám, v nič nedúfam, zajtrajšok už len niečo prinesie. Nemyslím, že ma jedného rána zas začne milovať, ale že ja ho prestanem. A keď nie, tak aspoň sa s tou láskou naučiť spokojne žiť :)
Takže..sa mám dobre :)) Snažím sa!! Som si povedala, že dosť bolo a teraz sa snažím na všetko hovoriť áno a netýrať sa. Mám taký pocit v duši, že ma čaká čosi dobré. Že budem šťastná. Že..mám veriť :) A žiť..a tešiť sa z maličkostí, lebo..viete ako zomrel ten herec z Glee Cory Monteith pred pár dňami..V také momenty vám príde, že neviete kedy príde váš čas a koľko toho času ešte máte. Ja sa smrti nebojím, len chorob. Ale..to je škaredá téma, nechajme to tak :) Hlavne pozitívne! (čudné, že to píše Miss. Depresia :P) Veď..život je horská dráha alebo hojdačka, hore, dole..tak teraz som hore alebo na ceste hore, len čakám kedy budem dole..snáď tak skoro nie..
Ok..lúčim sa, tuná mi za chrbtom funí sestra, okupujem notebook. Snáď sa nepozabíjame, keď naši pôjdu na tú dovolenku :D A už aj tak meškám na stretko so sesternicou..ale ona si už zvykla! :D
Ľúbim vás :)

To slniečko..

10. července 2013 v 11:30 | Miss X
*Bananaaaaah...Potato Naaaaah...Bananaaaaah*

Tento článok bude pravdepodobný písaný štýlom "h-r-a-b-e m-i", ale to je tou pesničkou!! Ja za to nemôžem, dokolečka mi tu hrá bananaaah, tak sa mi nečudujte :D
Okej, novinky z môjho života, dobre? Včera som bola na kúpalisku tu u nás. Voda, dr-dr-dr-do-dr-brá, jedlo na nič, ale inač, och krásne ma opálilo, tak na začiatok :D hoc prejdem po stehnách a hneď "au", ale neva, hlavne, že nie som červená a nešúpem sa :D Takže sme sa na tom kúpalisku vyčvachtali so sesternicou, vyopaľovali, najedli, pofotili..teda, keď sme sa pri bazéne fotili tak na nás špliechali nejakí debili a smiali sa..a ja "Snáď si nemyslia, že sme nejaké facebookové pipinky, čo sa fotia?" A sesternica "A nie sme?" Tak sme sa začali rehotať obe :D a nie sme, hej?! Ako seriózne, nie sme :)) :D
Takže prázdniny mi začali slušne, chodím kde sa dá, snažím si to užívať ako sa dá :) Tešiť sa z maličkostí :) Ako dnes ráno, keď som šla na nákup..len tak si kráčam, počúvam pesničku, pospevujem si, v duchu sa teším svojim celkom ok nohám v minisukni XD a slniečko mi zohrieva tvár :)


Ale to by nebol môj život, keby mi ho L. nekomplikoval..vlastne, on sa tam nemiestne s*rie. Takže, ako sme sa včera fotili na tom kúpalisku, jednu fotku som si dala aj na facebook (nie, nie som facebookovská pipinka :D)..A on mi to komentoval. Po sto rokoch ignorancie mojich príspevkov, fotiek mi to komentoval. Viete čo? "Mini prasátko :D :X :D"..Som to rozdýchavala niekoľko minút. Tak jeho bitchies-kamarátky sú chutnučké, zlatučké a ja som prasa?! Ja? Čo akože nechcem vyznieť nadumane alebo čo, ale keď sme boli spolu tak stále bol, že mám zlaté bruško, akurát kozičky, nožičky a nwm čo..a teraz toto hej? Celú noc mi trvalo vymyslieť niečo adekvátne tomu. Prv som to chcela ignorovať, potom napísať, nech ide do pekla alebo to len lajknúť..ale, on vie čo robí, provokuje ma a ja sa nedám, nie. Povedala som, že ho budem ignorovať, ale toto bol úder a ja mu ho vrátim. Čiastočne. Neviem. Len ak by som to odignorovala ukážem, že som urážlivka. Takže som mu odpísala "Morské? Ale nie, neboj sa, L., keď bude zabíjačka, poviem našim, aby ti nejakú tú klobásku odlložili :D ;)" a možno sa zamyslí..možno sa zahanbí? Ale čo ste. On nikdy. A on vždy taký bol. Preto dostával časté facky :D Lebo sa nekontroloval, čo povedal..a viete čo? Nech toto robí, presne toto..aby som každý deň mala dôkaz toho, že je koniec, že za to nestál a nestojí. Len nechápem prečo ľudia majú potrebu si niečo dokazovať práve na mne -.-
A som zabudla, minule som mala sen s L. Sedeli sme na lavičke, býval asi 50 m odo mňa (realita 100 km), som sa naňho tešila a on mi povedal, že ľúbi Lenku. Taká bábenka čo jej komentuje fotky na FB aká je chutnučká (síce to robí viacerým, ale jej najviac, s najväčšou nehou. Býva od neho 180km, takže sa asi ani nevidia, ale jeho to neva)..a mňa to v tom sne zabolelo priamo v hrudi, ale viete čo som povedala potom? "Tak jej to povedz."
A ráno som sa zobudila a..nie, nebolo všetko preč, ale bol to ten ďalší dôvod prečo si prestať klamať, prijať po tých mesiacoch vecí také aké sú a neklamať sa. A viete čo? Mala by som mu prestať odpúšťať, lebo to stále robím. Aj to minule s tou Kikuškou. Ale ja taká som..odpúšťam a starám sa, hoc za to nestojí. Ale to už nezmením, lebo som taká povaha. Ak milujem tak silno, silno a neprejde to len tak :) No s tým sa dá žiť a ja si idem užívať leto, lásky moje! :D :)) Prasátko sa ide naobedovať :D P.S. Nech je rád, kým sme boli vo vzťahu schudla som 8 kíl :D Teraz mám 46 kíl, takže..nech sa strčí :P
BTW..prepadla som instagramu a ak ho niektorá máte, rada vás budem sledovať :D (omg, jak úchyl :D)
"Cesta za šťastím neexistuje, šťastie je tou cestou."

Edit 19:15 : Na môj komentár mi odpísal "poklad si ♥" kks, nikdy nedáva srdiečka!! Ja už nevládzem fakt..Napísať na to niečo či to nechať tak? Achjaj..nechápem, že zas riešim takú somarinu, akoby to nebolo jedno..ale, povedzte to tej mojej gebuli..

Edit (11.7.) 11:32 : Teraz som vstala, prídem na facebook..napísal ďalší komentár (pod svoj, ja som to len lajkla), že "a šťavnatý zabudol som dodať :P"..kks..akože..ani neviem čo si myslieť..ale nepáči sa mi, že sa so mnou zahráva..

Och, really?..

5. července 2013 v 22:40 | Miss X
Ten pocit, keď zasa raz vytočená klepem do klávesnice. Hovorím si, písať to tu? Ale áno. Niekde potrebujem tú zlosť zo seba dostať, inač by som si musela odbehnúť do Vránova a niekoho zabiť. Och..Viete čo? Nie, neuhádnete, konečne sa mi darilo byť šťastná. Fakt. Včera som bola v Snine s kamarátkou na Haricha, ja viem, kus trapas, ale who cares?! Poriadne som sa vyskákala, hoc ma mrzelo, že raz som v Snine a Martin nemohol prísť, nuž, čo už.. Tá cesta síce bola smutná..tie mestá, ktoré ma spájajú s L., ale pohoda, užila som si to a domov som sa vracala spokojná. Ako minulý piatok na Dni mesta, keď som sa rozbíjala na Elán revival a Chiki liki tu-a, keď bol ohňostroj, lepší ako na Nový rok, a ja som tancovala so super ľudmi a bolo to fajn, hoc aj on mi behal hlavou, ale aspoň som žila..


Dnes ráno, otvorím Facebook, jeho príspevok, použil aplikáciu, že s kým si najviac píšete..Prvú mal jeho kamarátku Kikušku, druhá som bola ja. Napísala koment, smajlíka. On odpísal: "Smutné, čo? :D" Ona: tá dvojka áno :D :D" a On: "prestaň :D" a Ona: "šak sranda :D :D"... What the fuck?! Normálne som mala chuť to provokačne lajknúť, ale nechám to tak, len by som ukázala, že ma to vzalo, zas by ma riešili. Bože, strašne ma serie, že jej o mne písal, že vie o mne veci, ktoré ach..a pri našom rozchode tiež figurovalo "až jedna osoba mi otvorila oči a potvrdila to čo som si dlho myslel, že už to nie je ako na začiatku"..Bola to ona? A tak som sa rozplakala. Na začiatok. Že to dievča, nemá ani potuchy čím som si prešla, že nech jej povedal o nás čokoľvek, tak nevie nič a ona sa tak naváža..prečo? Chce ukázať, že je uňho prvá? Chce ho? Fajn, ale nech do toho neťahá mňa. A on? V podstate sa ma nezastal, ten veselý smajl..urobil si z toho srandu ako ona, zo mňa..Po tom všetkom čo sme spolu kedy zažili..Nie, už neplačem, som nahnevaná, mám chuť tomu dievčaťu, Kikuške poonačenej vyškubať vlásky červené, nafarbené a spýtať sa, že akým právom..A potom vidieť jeho a povedať mu, že za to nikdy nestál. Za nič. Že v mojich očiach klesol na to najväčšie dno. Stále ho mám rada, ale koniec. Znášala som všetko, toto už nie..A aspoň mi to uľahčil. To rozhodnutie pár článkov dozadu, ak naši pôjdu na dovolenku, k nemu ani omylom nepôjdem.
A ak napíše, čistý ignor. Bodka. Nech si myslí on i ona čo chcú. Celý svoj život si hovorím, neklesni na ich úroveň, ignoruj, nerieš, nakoniec z toho vždy výjdem ja ako slabá a ešte aj zlomená. Ale čo mám robiť? Lajknúť, napísať tiež koment, že je pi*a? Nie, lebo aj keby som napísala niečo múdre, oni by si to vzali po svojom, aj ona..Bola by som len hysterická ex, tak zdvihám hlavu a hovorím si, "You know my name, not my story." A tiež, že verím v karmu. Všetko sa každému vráti. Možno si hovoríte, že preháňam, že o nič nejde..Ide, bolí to a ide tu aj o príncip. Ak vie, že ma nechal, tak by mohla držať ústa a nedávať ešte aj po dva smjle, že "kks, tá chudera :D:D:D:D"..
Moja životná skúsenosť? Lepšie je byť nahnevaný, trieskať všetkým a v duchu kričať ako trpieť..a hoc trpíte, je ľahšie to znášať takto, dostať to zo seba cez hnev..Nie, nebudem klamať, že sa mi nezarosili dnes slzy, mnohokrát, ale čo som to preniesla na ten hnev, je to ľahšie..Cítim sa teraz prázdna. Čo som sa sem vypísala, hnev je preč a ostalo smútne prázdno, diera..Zasa raz som uvidela, aký svet je, akí sú ľudia, človek, ktorý vás kedysi miloval..


Idem si ľahnúť, čoskoro prídem aj na vaše blogy, aby som zistila, či mi rastiete do krásy :D :) Len dnes už..nevládzem..Bru nôcku.

Som žena snov..neznášam nakupovanie..

20. června 2013 v 14:03 | Miss X

Už som doma od dvanástej a čerpám sily na dnešné behanie po obchodoch. Neznášam to, ale musím..Ráno som bezradne stála pred skriňou a skúšala kraťasy, sukne, šaty..polka mi bola staršne veľká, ako z reklamy na prípravok na chudnutie, že pred a po. A to ešte len minulé leto mi mama kupovala nové veci, kedže som v tej dobe pribrala. A odvtedy som schudla 8 kíl. Len tak. Ako som chodila s L., tak som nejako chudla, ani neviem ako. Pritom jem jak slon :D Ale teraz musím ísť kvôli tomu na nákupy. A tiež si kúpiť nejaké topánky. Mám 6 párov topánok. 3 páry botasiek, jedne na opätku čo v nich vydržím dve minúty, balerínky a žabky. Takže na leto mám len tie balerínky a žabky. V balerínkach mi je horúco nohu a žabky ma strašne nahryzli. Pre mňa je obuv peklo. Mám divnú nohu. Potrebujem vždy medzičíslo a také je ťažko zohnať. Mám chudú a dlhú nohu. Pre mňa je skúšanie topánok peklo. To isté platí pre rifle. Nehnevajte sa, baby, ktoré ste vysoké, ale ja keď prídem do obchodu tak mám pocit, že svet žije len pre žirafy. Každé rifle, ktoré si kúpim mi mama skracuje a potom to vyzerá odporne, lebo keď sa skrátia tak sa rozšíria, nie sú také pekné obtiahnuté. Takým pekne vysokým dievčatám môžem ja len tíško závidieť. Pri mojej výške 153 cm je mi dlhé prakticky všetko. Pri tom v takom čiňáku by som to nečakala. Azijati sú nízki, nie?


Och a podprsenky? Mám pocit, že taká čo by mi sadla ešte nevyrobili. Niežeby som mala divný obvod či veľkosť košíčkov, čistý priemer, ale mňa každé hyrzú, tiskajú, sú veľké aj keď číslovanie je správne. Pre mňa je kabínka jak vstup do pekla. Potím sa a nadávam, hlavne v zime, keď mám na sebe asi tisíc kúskov oblečenia, ktoré treba vyyliekať. A viete čo je najhoršie? Nakupovať sama. Keď vám nemá kto poradiť či doniesť väčšie/menšie číslo. Vtedy sa proste musíte obliecť a ísť si poň sama.
Tiež neznášam značkové obchody. Nakupné centrá. Tie vysvietené, vyvoňané obchody s oblečením jak pre klonov. Ale tie ceny. Panebože. Nikdy sa nebudem hanbiť za to, že nakupujem rada v sekáčoch. Sú tam originálne, lacné a super kúsky, ktoré nekupíte v žiadnom New Yorkeri.
A keď to tu tak všetko píšem, tak ešte menej sa mi dnes niekam chce ísť :D Ale je pravda, že rada nakupujem sprostosti. Potraviny ♥, knihy, hračky, bižutériu. To môžem :) Darčeky pre ostatných. Oblečenie a obuv?? Nie, len to nie. Nie na mňa. Lebo som malá a divná a výrobcovia nemyslia na malé a divné babenky. A nepoznajú môj vkus :D Lebo tá dnešná móda sa mi vôbec nepáči..Napr. keď som si raz skúšala v obchodnom centre tričko, veľkosť XS, a bolo nechutne obrovské. Týmto mám v dnešnej dobe po chlebe :D Že sa mi nepáčia vyťahané veľké veci...Hm..a ako tak premýšľam, tak nemám plavky. Všetky čo mám a skúšala som ich, tak mi spodný diel padá. Krása. Tak budem na kúpalisku pobehovať dole bez :D:D
Tak a teraz čakám na tie pozvania na rande od chalanov :D Je veľmi málo dievčat, ktoré neradi nakupujú a ja som jednou z nich, som mimoň v ženskom svete, mehehe :D a pritom som rovnaká ako všetky ženy :P
 
 

Reklama